Denník N

To najhoršie, čo doma máme: Harabinova Vlasť volá

Všimli ste si to krásne ticho? Po Štefanovi Harabinovi po dvoch dňoch už ani pes neštekne. A nielen preto, že zomrel Karel Gott.

Nepreceňujme však psa a nepodceňujme sudcu. Ten si v pracovnom čase odskočil kamsi do reštaurácie, aby oznámil založenie strany. Bol spoľahlivo taký ako vždy, taký, akého ho poznáme. Svoje nezmysly (v pateticky vyslovovaných nemyšlienkach prekonáva občas aj Danka) a svoju zlobu artikuloval opäť pomaly. TA3 môže ľutovať iba to, že keď tam jeho priaznivec napadol novinárov, nevysielala to.

Doprajme Harabinovi pocit, o ktorom na konci filmu, ktorý o ňom natočila Lucia Kašová v cykle Expremiéri, hovorí tentoraz úprimne Robert Fico. Ten povie čosi v zmysle, že najhoršie nie je to, keď vás nenávidia, ale keď sa stanete ľuďom ľahostajnými. Svätá pravda politiky! Aj šéf Vlasti, keď sa dozvedel, že nie je prenos naživo, podráždene vstal a urazene z tlačovky odišiel.

V pomyselnej súťaži, kto je nebezpečnejší – Kotleba či Harabin –, by sa vyberalo podobne ťažko ako na začiatku vojny v Poľsku medzi okupačnými tankmi Hitlera a Stalina. K tomu druhému diktátorovi a matičke Rusi má však „samošéf“ Vlasti rozhodne bližšie. No ak na to príde, aj prívrženci toho prvého mu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Trochu oheň, trochu voda, nová kniha Andreja Bána

zobraziť

Štefan Harabin

Teraz najčítanejšie