To najhoršie, čo doma máme: Harabinova Vlasť volá
Všimli ste si to krásne ticho? Po Štefanovi Harabinovi po dvoch dňoch už ani pes neštekne. A nielen preto, že zomrel Karel Gott.
Nepreceňujme však psa a nepodceňujme sudcu. Ten si v pracovnom čase odskočil kamsi do reštaurácie, aby oznámil založenie strany. Bol spoľahlivo taký ako vždy, taký, akého ho poznáme. Svoje nezmysly (v pateticky vyslovovaných nemyšlienkach prekonáva občas aj Danka) a svoju zlobu artikuloval opäť pomaly. TA3 môže ľutovať iba to, že keď tam jeho priaznivec napadol novinárov, nevysielala to.
Doprajme Harabinovi pocit, o ktorom na konci filmu, ktorý o ňom natočila Lucia Kašová v cykle Expremiéri, hovorí tentoraz úprimne Robert Fico. Ten povie čosi v zmysle, že najhoršie nie je to, keď vás nenávidia, ale keď sa stanete ľuďom ľahostajnými. Svätá pravda politiky! Aj šéf Vlasti, keď sa dozvedel, že nie je prenos naživo, podráždene vstal a urazene z tlačovky odišiel.
V pomyselnej súťaži, kto je nebezpečnejší – Kotleba či Harabin –, by sa vyberalo podobne ťažko ako na začiatku vojny v Poľsku medzi okupačnými tankmi Hitlera a Stalina. K tomu druhému diktátorovi a matičke Rusi má však „samošéf“ Vlasti rozhodne bližšie. No ak na to príde, aj prívrženci toho prvého mu
