Denník N

Takmer tri štvrtiny študentov zažili ponižovanie. Päť zistení o slovenskom školstve

Ilustračné. Foto - tasr
Ilustračné. Foto – tasr

Koľko učiteľov používa na hodinách výklad? A koľko vysokoškolských pedagógov študentom nahlas číta z kníh? Iniciatíva To dá rozum priniesla mnoho prekvapivých čísel o slovenskom školstve.

O slovenských žiakoch toho ešte veľa nevieme. Ukazuje to aj zopár prekvapivých čísel z veľkého výskumu školstva.

Napríklad až pätina zo všetkých žiakov má špeciálne potreby. A tri štvrtiny hovoria, že ich učitelia ponižujú.

Osem odborníkov z iniciatívy To dá rozum robilo posledné tri roky výskum v školstve, oslovili spolu viac ako 15-tisíc respondentov.

Zo stoviek údajov a zistení prinášame päť najzaujímavejších.

1. Do škôlky by mal ísť každý, na univerzitu len niekto. U nás je to naopak

Ako by mal vyzerať dobrý vzdelávací systém? Mal by mať tvar pyramídy. Základy by mali byť najširšie a najpevnejšie – čo predstavuje predškolské vzdelávanie. To by malo byť dostupné každému, pretože ak sa zanedbajú prvé roky života, dieťa ich už nemusí dobehnúť.

Pyramída sa má v ďalších rokoch života postupne zužovať. Časom nastupuje selekcia, ktorá je aj spravodlivá: na elitnú strednú školu by sa nemal dostať každý žiak, podľa známok by sa mali žiaci deliť do odborných škôl či učilíšť. No a na samotný vrchol pyramídy, na vysokú školu, by sa mali dostať len tí najlepší.

Katarína Vančíková z iniciatívy To dá rozum však tvrdí, že slovenský vzdelávací systém je presne opačný a „postavený na hlavu“. „Programy ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania nie sú ani zďaleka dostupné všetkým deťom na Slovensku a ak to trochu zjednoduším, na vysokú školu sa dostane každý,“ konštatuje.

Miest v materských školách je dnes o desať percent menej, ako je populácia detí, ktoré by ich potrebovali. V dotazníkoch pre iniciatívu takmer 50 percent riaditeliek materských škôl uviedlo, že záujem o ich škôlku bol v predminulom školskom roku vyšší ako počet detí, ktoré dokázali prijať. V niektorých okresoch pritom návštevnosť materských škôl u detí, ktoré by to potrebovali, klesá pod 50 percent. V okrese Gelnica je to 44 percent, v Kežmarku 51 percent.

Koľko miest je v škôlkach a na základných, stredných a vysokých školách:

V minulom školskom roku navštevovalo škôlku 84 percent päťročných detí, potvrdzuje aj analýza Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve financií. Keď započítali existujúce kapacity a miesta, ktoré budú vďaka eurofondom (3314 miest navyše), v budúcnosti by mohlo do škôlky chodiť 96,9 percent 5-ročných detí.

Naopak, podľa analytikov To dá rozum, stredné školy ponúkajú o 15 percent viac miest, ako je deviatakov, to je približne pätnásťtisíc miest. No a na vysokých školách bolo až o 20 percent viac voľných miest, než je počet maturantov. Navyše, až 17 percent študentov odchádza do zahraničia a v tomto čísle nie sú (priemer OECD krajín sú dve percentá).

„A tie vysoké školy berú ako po nebohom. Oni budú aj neviemkoľkokrát ešte organizovať tie prijímačky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie