Autonómia pre Donbas je správna, ale vojnu neukončí
Po desaťročiach rusifikácie reagujú Ukrajinci tak, ako často reagujú dlho utlačované národy. Sami sa snažia poukrajinčovať.
Uznanie „zvláštneho štatútu“, čiže v podstate autonómie Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, je pre nového prezidenta Volodymyra Zelenského i pre celú jeho krajinu nesporne riskantný krok. A to nielen preto, lebo to ukrajinskí nacionalisti využijú na útoky proti prezidentovi.
Nie je síce pravda, ako tvrdí predchádzajúca hlava štátu Petro Porošenko, že uznanie zvláštneho štatútu rovno znamená uznať „právo ľudu Donbasu na sebaurčenie“, môže sa to však nakoniec ukázať ako ďalší krok práve týmto smerom. Autonómia nie je nutne predstupňom samostatnosti, nemusí jej však ani zabrániť.
Lenže Kyjev nemá veľmi na výber. Zvláštny štatút predpokladajú minské dohody, ktoré podpísal sám Porošenko. A hlavne, obe oblasti už fakticky ovláda Rusko, separatisti sú iba nastrčené figúrky. Rusko sa týchto oblastí dobrovoľne nevzdá, aspoň kým bude pri moci Putinov režim. Ten totiž potrebuje dobyvateľské úspechy na ospravedlnenie čoraz vážnejších problémov impéria. A Ukrajina zase nemá dosť síl, aby ich získala späť vojensky.
Takže Kyjev vlastne nemá čo stratiť.