Denník N

Strach o budúcnosť, hľadanie Boha a túžba po bezpodmienečnej láske? To všetko nájdete aj u Bergmana

Zuzana Gindl-Tatárová. Foto - Ondrej Urban
Zuzana Gindl-Tatárová. Foto – Ondrej Urban

Bergmanove filmy nám môžu pomôcť pochopiť problémy dnešného sveta. „Bergman je skôr známy, ako poznaný. A pritom by nám jeho filmy mohli veľa povedať o dnešnej dobe,“ hovorí dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová.

Minulý rok, keď sa oslavovalo 100 rokov od narodenia Ingmara Bergmana, ste na seminár Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení pozvali aj psychiatrov Petra Breiera a Jozefa Hašta. Prečo?

Chcela som vytvoriť alternatívu k tradičným oslavám spojeným s premietaním filmov. Pozvali sme preto aj dvoch špičkových slovenských psychiatrov a zároveň obdivovateľov Bergmana, aby zo svojho pohľadu rozobrali jeho prístup k životu, k ženám, k tvorbe, k Bohu, jednoducho k základným rozmerom ľudskej existencie. Vyvolalo to obrovský záujem – miestnosť praskala vo švíkoch.

Premietli sme aj televízne interview Bergman a Fårö, ktoré bolo nakrútené tesne pred režisérovou smrťou. Hovorí v ňom o svojej matke, o tom, ako mu odmietala dopriať objatie, ako sa so starším bratom chystali napríklad zabiť svoju malú sestričku, pretože na seba stiahla pozornosť celej rodiny.

Už vtedy sa zrodila myšlienka urobiť v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie a Film Europe ďalšie premietania jeho výnimočných filmov spojené s odbornou diskusiou. Prvý večer z nového cyklu Duša a film sa uskutoční už 7. októbra v bývalom Pisztoriho paláci a bude niesť názov Duša a Bergman.

Bergmanovské večery budete moderovať spolu s Jozefom Haštom, takže opäť ponúknete aj psychiatrický pohľad?

Spojenie pychiatra a filmárky, ktorí budú viesť analýzu Bergmanových filmov, dokáže poukázať na temné stránky jeho postáv z viacerých uhlov pohľadu, no zároveň pomôže divákom hlbšie ich pochopiť. Budeme sa snažiť „poludštiť“ nielen jednotlivé postavy, ale aj ich režiséra. Stiahnuť ho z filmárskeho neba na zem a sprítomniť ho ako človeka.

Zapojenie psychiatra ponúka aj oveľa silnejšie prepojenie Bergmanových filmov so súčasnosťou. Vďaka svojim pacientom sú psychiatri prirodzeným lakmusovým papierikom toho, čo sa v dnešnom duševnom svete deje. Chceme prepojiť filmy, ktoré Bergman natočil v 50., 60. a 70. rokoch, s existencializmom, do ktorého upadáme dnes, a mnohí o tom ani nevieme.

Aké paralely vidíte v jeho filmoch s tým, čo nás trápi dnes?

Zoberme si ako príklad Bergmanove Lesné jahody, ktorými cyklus začíname. Je to cesta starého profesora do vlastnej minulosti, hľadanie svojej duše, zmierenia a pokánia. Aj Bergmanova Siedma pečať je film-cesta. Hovorí o túžbe človeka získať dôkaz božej prítomnosti. Rytier Block má doma mladú krásnu ženu, no nenachádza v tom odpovede na svoje nekonečné hľadanie zmyslu života – dá sa preto zlákať na križiacku výpravu. No ako sa nakoniec ukazuje, Božia prítomnosť je práve v tých okamihoch, ktoré si nestíhame všímať a berieme ich ako samozrejmosť. Neuvedomujeme si napríklad, že máme výborného partnera, alebo čo všetko nám v živote bolo dopriate. Je zbytočné hľadať potvrdenie Božieho princípu, pretože popri tom, ako ho hľadáme, sa míňame s tým, čo sme dostali ako dar. To všetko sú aj dnešné témy. Ľudia sa stále ženú za niečím „viac“, chcú mať väčší byt, väčšie auto, drahšie hodinky, naša rozpínavosť nemá medze.

Čo je pre vás, naopak, tým znakom Božej prítomnosti?

Môže to byť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Rozhovory

Teraz najčítanejšie