Denník N

Po každom natáčaní som Karla pohladkala. Nevedela som, či ho nevidím naposledy

Režisérka Olga Špátová Malířová. Foto - ČTK
Režisérka Olga Špátová Malířová. Foto – ČTK

V živote by som nečakala, že si humor udrží do posledných chvíľ svojho života, hovorí Olga Špátová, ktorá pracuje na filme o Karlovi Gottovi.

Režisérka Olga Malířová Špátová pracuje na svojom už druhom filme o Karlovi Gottovi. Sú to sotva dva týždne, keď svoju strižňu presťahovala do Gottovej vily, aby mu pustila, čo všetko vo filme o ňom bude. A bolo to tiež ich posledné natáčanie. Gott sa pri pohľade na seba smial i takmer plakal. A mal pripomienky. Filmárka Špátová sa o spevákovej smrti dozvedela vo chvíli, keď nad tými zábermi sedela. „Keď sa to stalo, objali sme sa so strihačkou Šárkou a povedali si, že to bude skvelý film a že to robíme preňho. I s tými všetkými jeho pripomienkami,“ povedala pre Deník N.

Zomrel Karel Gott, s ktorým ste kvôli natáčaniu filmu strávili vlastne celý tento rok…

Mala som to šťastie, že som s Karlom Gottom strávila posledný rok jeho života. Vedeli sme celý čas, že je chorý. O to viac ma dojímalo, aký je statočný a vyrovnaný. Vôbec by som nečakala, že je možné byť takto vyrovnaný so smrťou. Myslím, že to tak cítil preto, lebo jeho život bol taký naplnený. On nič neľutoval. A preto bol v ňom taký pokoj. Toto mi rozprával koncom leta, povedal mi, že je vďačný za to, že tu ešte môže byť so svojimi dievčatami a že mu to osud takto nadelil. Samozrejme, chcel by tu s nimi byť ďalej a zažívať s nimi dôležité okamihy ich životov. Ale i tak bol svojmu osudu vďačný. Nikdy na ten jeho pokoj nezabudnem. Bolo pre mňa silné, že sme so Šárkou ešte pred štrnástimi dňami mohli byť s ním u neho doma. Priviezli sme mu domov celú strižňu a púšťali sme mu náš materiál. Striedavo sa mu pri tom chcelo plakať, striedavo sa radoval…

Mal k filmu nejaké pripomienky?

Mal. Ale z jeho postoja som pochopila, že ho ten film skôr teší. A pre mňa bolo fascinujúce, že i napriek tomu, že mu už nebolo dobre, dokázal byť taký slušný, aký bol celý život. Nezabudnem na to, že i v tom svojom ťažkom stave ďakoval, prosil, bol vďačný… A bol i vtipný. S mojím mužom Honzom Malířom, ktorý so mnou občas robil vo filme kameru, si s radosťou dal polliter čapovaného piva. Tá jeho sila, to, že si i napriek šesťdesiatim rokom ohromnej kariéry, talentu a úspechov zachoval po celý čas láskavosť, pokoru a slušnosť, bolo dôvodom, prečo ten film nakrúcam. Kombinácia takých vlastností u človeka s kariérou nielen v Česku, ale i v zahraničí, je niečo, čo som doteraz nezažila. A nie je to len Nemecko, Poľsko. Napríklad v Slovinsku ho milujú. Strihačka Šárka tam teraz bola a ľudia jej rozprávali, že keď sa rozviedli, keď im zomrelo dieťa, keď im proste bolo najhoršie, Karel ich liečil. A hovoria, že to bolo nielen jeho hudbou, ale i tým, ako sa správa. On nerobil tých šesťdesiat rokov ľuďom radosť len piesňami, to by bolo málo. Tešil ich aj tým, aký bol dobrý, vtipný… Posilňoval ich. Dostávali od neho ďalšiu nádej. A to pre nich bolo dôležité.

Čo sa týka jeho povahy, spomínam si, ako mi Karel Gott raz pracovne volal. Opisovala som mu, že moja o rok staršia sestra ho celé detstvo milovala a stále si ho púšťala, takže mi, samozrejme, liezol na nervy. Smial sa na tom. Pokračovala som tým, že jej ako dvadsaťštyriročnej zomrel snúbenec a on ju z toho svojimi piesňami dostával. V tej chvíli ma požiadal, aby som mu dala sestru k telefónu. Stála v kuchyni a rozprávala sa s Gottom o všetkom tom smútku. Bola to silná chvíľa a ja som mu v tej chvíli, priznám sa, odpustila i Antichartu.

Ale to je presne ono. To je oveľa dôležitejšie než všetko ostatné. Keď človek neubližuje druhým. V našom filme budú i situácie, keď Karel za minulého režimu pomáhal. A pre mňa je to na jeho minulosti to najpodstatnejšie. Keď niekomu pomohol, mal z toho do poslednej chvíľky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie