Dospelá a zodpovedná Divadelná Nitra

Medzinárodný festival Divadelná Nitra nemá dosiaľ v slovenskom prostredí relevantného konkurenta. Je to podujatie s dlhou tradíciou, ktoré sa etablovalo aj v zahraničnom kontexte. Roky dramaturgovia a kurátori na čele s riaditeľkou Darinou Károvou prinášali aktuálne trendy v rámci scénického umenia, posúvali hranice diváckej percepcie a objavovali nové mená tvorcov, ktorí sa neskôr stali významnými divadelnými osobnosťami. Mimo umeleckého prínosu však Divadelnú Nitru charakterizuje ešte jedna pre dnešok dôležitá komodita – spoločenská angažovanosť a politickosť. A nejde pritom len o motto, ktoré každý rok odzrkadľuje udalosti a náladu v spoločnosti. Hlavný i sprievodný program sú vždy do detailov predchnuté aktuálnymi témami, o kauzách a významných otázkach sa debatuje na organizovaných fórach, priestor tu pravidelne dostáva občiansky aktivizmus či združenia podporujúce rôzne menšiny… Inak to nebolo ani počas 28. ročníka.

Sloboda a rozmanitosť

Je celkom prirodzené, že v roku, keď oslavujeme 30. výročie Nežnej revolúcie, si festival za hlavný lajtmotív vzal „podoby slobody“. Cieľom však nebolo len pripomínanie si zlomových udalostí európskych dejín či vyzdvihovanie dôležitosti hodnoty slobody. Festivalový program ukázal hneď niekoľko jej foriem – od základnej občianskej (v ruskej inscenácii Človek z Podoľska) cez slobodu v rámci medziľudských vzťahov (v Príbehoch stien z Bratislavského bábkového divadla) až po tú umeleckú (v scénickom diele eu.genus združenia Med a prach). Rovnako upozornili na hrozbu manipulácie s ľudskou slobodou či na tenkú hranicu medzi slobodou a neslobodou. Po formálnej stránke výber inscenácií tento rok charakterizovala značná rôznorodosť umeleckých druhov, žánrov a poetík. Divák mal možnosť vidieť spektrum od bábkového a objektového divadla cez (ne)klasickú činohru a žánre hudobného a pohybového divadla až po participatívne interaktívne divadlo. Koľko podôb slobody – toľko možností umeleckého vyjadrenia.

Festival v teatrálnom, opulentnom štýle otvorila opera Sternenhoch pražského Národného divadla. Súčasný český skladateľ Ivan Acher spracoval starší český filozofický román s prvkami groteskna a barokovej literatúry o nechutnom a škaredom Sternenhochovi a jeho démonickej žene Helge. Acherova originálna hudba mieša tradičné nástroje s elektronikou, burácajúce tóny so sugestívne interpretovanými áriami. Kostýmy a líčenie na hranici medzi eleganciou vysokých salónov a mystikou čarodejníckych sabatov zasa nápadne pripomínajú stránky módneho časopisu Vogue. Režisér Michal Dočekal teda namiešal naozaj ohromujúci kokteil, z ktorého môže miestami bolieť hlava. No mnohí si zrejme budú Divadelnú Nitru 2019 pamätať ako tú „Sternenhochovu“.

Prečítajte si

Nakopnúť hrniec starých prístupov pekne do zadku

Poľský nezávislý súbor Komuna Varšava zasa experimentoval so žánrom muzikálu, prostredníctvom ktorého priniesol bizarný príbeh bulteriéra Špagetu a jeho dvoch obmedzených malomeštiackych pánov. Viac ako muzikálové produkcie Novej scény pripomína Svätá Špageta psychedelický trip s neónovými svetlami, popovými melódiami, frustrovaným spievajúcim psom a párikom ako vystrihnutým z retro nemeckého porna.

Maďarská inscenácia Bez adresy v podobe interaktívnej hry na tuláka stavala tému slobody do celkom iného svetla. Diváci rozdelení do troch skupín majú počas hodiny a pol v rukách osudy troch ľudí bez domova. Rozhodujú o tom, či ich vybraná postava bude v danom mesiaci pracovať alebo žobrať, či bude spať na ulici, v útulku alebo v o niečo komfortnejšej nocľahárni. Cieľom je minúť čo najmenej životnej energie a ušetriť/získať čo najviac peňazí. Vyhráva ten, kto bude mať na záver hry (po pomyselných piatich mesiacoch) konkrétnu sumu peňazí, vďaka ktorej dostane šancu na lepší život – na pridelený sociálny byt. Znie to jednoducho, no divák postupne zisťuje, že nech taktizuje akokoľvek, vymaniť sa z prostredia ulice je takmer nemožné. Pocit bezútešnosti stupňuje vedomie, že postavy sú vytvorené na základe reálnych troch ľudí bez domova, pričom jeden z nich je súčasťou trojice hercov. Diváci prostredníctvom hry síce nedokážu zmeniť osudy svojich „figúrok“, no citlivý a premyslený koncept inscenácie (prítomná je aj reálna sociálna pracovníčka) dokáže divákov viesť k zmene postoja, prekonávaniu predsudkov a väčšiemu porozumeniu. V októbri 2018 bolo v Maďarsku zakázané bezdomovectvo, žiadne kroky na odstránenie alebo redukciu jeho príčin však vykonané neboli. Tušíme my, aká je situácia u nás?

Zahraničný program doplnili ironická ruská komédia (s tanečnou vsuvkou) Človek z Podoľska, nemecká pohybová performancia s prvkami dokumentárneho divadla Druhý pokus o telovýchovu a české objektové divadlo moderne pracujúce s princípmi klasickej klauniády pod názvom Hlbiny. V podobnom duchu ako kurátor zahraničnej sekcie Ján Šimko, skladala program slovenskej línie aj režisérka Júlia Rázusová. Od bábkového divadla pre deti Príbehy stien a hravej spoločensko-kritickej monodrámy Moral Insanity cez inscenované čítanie so symfonickým orchestrom Biblia, dramatizáciu kultového románu Hlava XXII a expresívne ladenú súčasnú interpretáciu antiky Bakchantky až po intermediálne scénické dielo eu.genus.

Merateľnosť úspechu

Riaditeľka Darina Kárová vždy na záverečnom ceremoniáli rada spomína najrôznejšie číselné údaje (počet predstavení, partnerov, dobrovoľníkov…). Tie sú pre festival iste dôležité – najmä v očiach grantových komisií. Bez ohľadu na ne by však stále mal byť podstatný aj divák. Divadelná Nitra bola predsa kedysi veľkou slávnosťou, ktorou žili takmer všetci miestni obyvatelia. Práve úzka spätosť festivalu s divákom sa pod nánosom angažovanosti a politickosti začala v posledných rokoch akosi vytrácať – a to nielen v zmysle návštevnosti jednotlivých predstavení. Preto tento rok viac ako program vyzdvihujem posun organizátorov smerom späť k lokálnemu publiku. Námestie opäť ožilo divadlom, aktivitami pre deti, koncertmi či programom vo festivalovom stane. Snaha obnoviť dialóg s divákom sa prejavuje aj v diskusiách s tvorcami bezprostredne po predstavení či v medzinárodnom projekte Be SpectACTi ve! Vďaka nemu vznikla viac ako 30-členná divácka dramaturgická rada, ktorá mala možnosť byť priamo pri skladbe programu.

Divadelná Nitra je zodpovedná – voči spoločnosti i voči umeniu. Stará sa, zveľaďuje, upriamuje pozornosť, keď treba, kritizuje aj moralizuje. Popri tejto dôležitej úlohe by však nemala zabudnúť ani na hravosť, fantáziu, oslavnosť a bezstarostnosť. Nie všetko podstatné sa dá vyčísliť.