Denník N

Veľká čínska prehliadka môže maskovať slabosť Číny

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Krutosti Maovej éry boli dôsledkom jeho kultu osobnosti a jeho doživotnej vlády. V novej Číne nemalo byť nič z toho dovolené. Lenže Si Ťin-pching vážne varovania ignoroval.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump mohol konečne vidieť ten typ vojenskej prehliadky, po ktorej tak túžil. Nanešťastie pre neho, nebolo to vo Washingtone, ale v Pekingu. Možno si spomeniete, že minulý rok Trump nariadil Pentagonu, aby zorganizoval veľkú šou, ktorá by bola prehliadkou americkej vojenskej moci. Keď sa objavili správy, koľko by to stálo – odhad znel 92 miliónov dolárov –, svoj plán nechal tak a uspokojil sa s oveľa skromnejším prehliadkou 4. júla tohto roku.

Prezident Si Ťin-pching nečelí žiadnym podobným prekážkam a mohol si dovoliť pripomenúť sedemdesiate výročie vlády komunistov hrozivým predstavením so stovkami tankov, plavidiel, lietadiel a striel s jadrovými hlavicami, ktoré by sa mohli vyhnúť americkej protilietadlovej obrane. Popri tom, ako si prezident prezeral jednotky, zakričal: „Zdar, súdruhovia!“ a oni mu odpovedali: „Zdar, vodca!“ Trump určite závidel. Použil zriedkavé gesto veľkorysosti a priateľstva k Číne a na Twitteri zverejnil svoju gratuláciu.

Späť k Maovi

Prezident Si sa jasne rozišiel s nedávnou čínskou minulosťou. Odkedy prebral moc, mnohými spôsobmi zvýšil rolu štátu v hospodárstve, upevnil si politickú kontrolu, zosilnil represie a podporil znovuoživenie maoizmu. Čo vysvetľuje tento obrat vzad? Politickí vedci z Pittsburskej a z Michiganskej univerzity nedávno urobili 77 hĺbkových rozhovorov s čínskymi občanmi a prišli k záveru, že niektorí skutočne prahnú po starých dobrých časoch. Vo svojej správe s názvom Porozumieť červenej pamäti v súčasnej Číne to vedci opisujú ako „reflexívnu nostalgiu za niekdajšími jednoduchšími časmi, čo predchádzali neľútostným pretekom, ktoré priniesli rast, globalizáciu a zmenu v každom ohľade života čínskej spoločnosti“. Povedané inak: niektorí Číňania túžia po tom, aby bola Čína opäť veľká.

Znovuoživenie úcty k ideológii, piesňam a doktrínam z Maovej éry môže mnohým západniarom pripadať veľmi bizarné. Veď Mao Ce-tung priviedol Čínu k jej najhlbším krízam – stačí si spomenúť na Veľký skok vpred či Kultúrnu revolúciu, pri ktorých zabili a z domovov vyhnali desiatky miliónov obyvateľov. Lenže zdá sa, že komunistická strana došla k záveru, že v časoch ustavičných zmien môže byť podpora nostalgie nesmierne užitočná. Pred desaťročím jeden z vysokopostavených straníkov Po Si-laj organizoval masové zhromaždenia, na ktorých sa spievali revolučné vlastenecké piesne. Funkcionára neskôr odstavili a uväznili za korupciu, ale Si jeho prístup prevzal.

Siov kult

Vo svojej novej knihe Nové čínske červené gardy – Návrat radikalizmu a znovuzrodenie Mao Ce-tunga autor Jude Blanchette tvrdí, že sme v posledných desaťročiach nerozoznali hlboké vnútorne rozdelenie v rámci čínskej komunistickej strany. Mnohí straníci totiž nie sú spokojní s tým, že sa Čína čoraz viac prikláňa ku kapitalizmu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie