Denník N

Na Slovensko udrelo najhoršie sucho za sto rokov, tentoraz si za to môžeme sami

Agronóm Dávid Vavrík z družstva Veselé pri Piešťanoch. Foto – Tomáš Hrivňák
Agronóm Dávid Vavrík z družstva Veselé pri Piešťanoch. Foto – Tomáš Hrivňák

Keď sa na konci šestnásteho storočia ľudia snažili pochopiť sucho, prisudzovali mu charakter božieho trestu. V poslednej dekáde sme na Slovensku okúsili najhoršie sucho za viac ako sto rokov a asi najteplejší rok od začiatku meraní. 

Drobná dedinka Trebejov leží na východe Slovenska len niekoľko kilometrov od Košíc. Peter Dučák sa sem prisťahoval ako malý chlapec aj so svojimi rodičmi ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Zo Ždiaru rodinu do dediny obývanej sotva tristo obyvateľmi priviedol Petrov otec, keď získal prácu v miestnom kameňolome.

V spomienkach má uloženú predstavu Trebejova ako oblasti, ktorú by Angličania nazvali krajina mlieka a medu. „Nepamätám si, že by sme mali v minulosti problém s vodou alebo úrodou. Jednoducho, čo sme zasadili, to aj vyrástlo,“ vracia sa do minulosti Peter. Ľudia v tejto oblasti pestovali množstvo ovocných stromov, choroby ich napádali len výnimočne.

Do neďalekého Hornádu sa bežne chodievali kúpať aj mešťania z Košíc a v zime rieka pravidelne zamŕzala. „Ako chlapci sme v zime na korčuliach chodievali hrať hokej až ku Košiciam,“ spomína.

Pre leto boli zase typické pravidelné a mierne zrážky, vďaka čomu Trebejovčania nemuseli pôdu príliš zavlažovať. „Pršalo pravidelne a vody bolo dostatok, nebolo sucho a už vôbec neboli situácie, že by nepršalo napríklad celé leto, ako to bolo minulý rok.“

Rok 2018 bol extrémne teplý a podľa vyhodnotenia Slovenského hydrometeorologického ústavu išlo dokonca o prvý alebo druhý najteplejší rok od začiatku minulého storočia. Nadpriemerne teplé boli všetky ročné obdobia a s výnimkou februára aj všetky mesiace. V kombinácii so slabými zrážkami bolo na východe a severozápade krajiny výrazné sucho.

Nedostatok zrážok pociťoval východ už od konca leta 2018. Ani v zime potom nebolo veľa snehu, hoci severozápad krajiny ležal pod záľahami. Výsledkom bolo extrémne sucho v marci tohto roku, a to najmä v okolí Košíc. Deficit zrážok dosiahol 94 milimetrov. To znie veľmi abstraktne až do chvíle, keď si uvedomíme, že bežne táto oblasť potrebuje a dostáva 230 milimetrov. Pôda vyschla, úroveň spodnej vody padla.

Peter Dučák. Foto – Tomáš Hrivňák

Záhrada Petra Dučáka. Foto – Tomáš Hrivňák

Vyschnutá studňa a prázdny bazén alebo sucho v praxi  

Počuť brechot psov, Peter Dučák v károvanej košeli otvára bránku do dvora svojho pozemku. V polovici apríla 2019 je príjemne teplo, okolo dvadsiatich stupňov. Domáci pán dokonca odložil aj svoj goralský klobúk. Navôkol behajú mačky, počuť hrkútať sliepky. Potraviny si táto rodina pestuje sama, okrem pozemku za domom má na zeleninu aj neďaleké políčko.

Malou lopatkou prehrabne pôdu v hriadkach. Je úplne suchá. Zahrabne hlbšie, k vlhkej pôde sa nie a nie dostať.

Listy stromov sú zošúverené, domácemu je už teraz jasné, že z úrody tento rok zrejme nič nebude. „Tu som zasadil hrášok, ale, bohužiaľ, vôbec nerastie. Pôda je katastrofálne suchá,“ vraví malý farmár, kým z drobného políčka odkladá ochrannú konštrukciu proti všadeprítomným mačkám.

Z presušenej pôdy trčí len zopár drobných stoniek. „V tomto období by mal mať hrášok už výšku aspoň dvadsať centimetrov, no ledva ho rozoznať od buriny,“ posťažuje sa. Hovorí, že polievať sa mu neoplatí. „Pôda potrebuje byť jednoducho nasýtená. Ak ten hrášok zalejem, voda sa veľmi rýchlo odparí,“ vysvetľuje. „Navyše, pri pôde, ktorá je takto vyprahnutá, sa na povrchu akurát vytvorí vrstva blata, ktorá zatvrdne a vlhkosť zmizne ešte rýchlejšie.“

Problém má aj s paradajkami. Tie musí vysádzať omnoho hlbšie ako zvykol, až po prvé lístky. Inak by sa ich korienky k vlhkosti vôbec nedostali.

Navyše, na polievanie nie je voda. „Nedokážem z mojej studne vytiahnuť vodu ani na naplnenie dvestolitrového suda,“ hovorí. Na hladinu pod ťažkou kovovou prikrývkou ledva dovidieť, voda je až na samom spodku jamy. Keď sa pred sedemnástimi rokmi dosťahoval, v studni bola hladina tak 120 centimetrov, teraz podomácky vyrobené meradlo z halúzky a špagáta ukazuje 37 centimetrov.

Podobne je na tom s vodou aj Petrov brat Jozef, ktorý býva len neďaleko. Na pozemku má bazén zapustený v zemi, je naplnený ani nie do tretiny. „Minulý rok som tento takmer tridsaťkubíkový bazén naplnil z mojej studne za deň,“ vraví Jozef.

V jeho záhrade vysychali aj niektoré stromčeky. V studni bola hladina vody ledva pár centimetrov nad čerpadlom, vodu preto ťahali z obecnej studne obďaleč, hovorí o masakri.

Prešlo šesť mesiacov a aj napriek štedrému máju a letu, ktorého záver sa v Trebejove neprejavil vážnejším suchom, Petrova studňa aj na jeseň 2019 ďalej trpí. Hladina sa síce zdvihla na okrúhlych päťdesiat centimetrov, no drobné zlepšenie prináša malému farmárovi len slabú útechu.

Sucho zanechalo svoje stopy aj na vysadenej zelenine. Pred blížiacou sa zimou vie zhodnotiť úrodu: mnohé rastliny napadli choroby a plesne a nepriaznivé podmienky zdevastovali celú úrodu papriky.

Peter Dučák vo svojej záhrade. Foto – Tomáš Hrivňák

Vysychajúca studňa. Foto – Tomáš Hrivňák

Jozef Dučák už svoj bazén naplniť nevie. Foto – Tomáš Hrivňák

Všetko je inak, ale prečo?

Prečo sa z regiónu zdanlivo ideálneho na pestovanie rastlín, chov zvierat a samotný život zrazu stala krajina bez vody?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie