Denník N

Slovenská vedkyňa spoluobjavila enzým, ktorý prispieva k metastázovaniu nádorových buniek

Silvia Pastoreková vyštudovala virológiu a venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív SAV
Silvia Pastoreková vyštudovala virológiu a venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív SAV

Hlavným problémom pri liečbe rakoviny je jej veľká rozmanitosť, aj preto univerzálny liek na rakovinu neexistuje, vraví popredná vedkyňa Silvia Pastoreková.

„Aby sa ľudstvo pohlo ďalej, potrebuje ‚nosičov fakle‘, vodcov, ktorí ukazujú smer. Sú to práve nobelisti, ktorí ako prví pochopili určitý skúmaný jav. Celú vec by som prirovnala k orchestru s dirigentom či sólistom. Bez nich by orchester ako teleso vôbec nefungoval. Nobelisti sú našimi sólistami a dirigentmi. Zanechávajú výraznejšiu stopu,“ vraví v rozhovore Silvia Pastoreková z SAV.

Ako ste prežívali pondelkové udeľovanie Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu?

Priam euforicky. Všetkých troch nositeľov Nobelovej ceny poznám osobne. So sirom Petrom J. Ratcliffom z Oxfordskej univerzity sme mali bližší pracovný vzťah – spolupracovali sme na dvoch európskych projektoch a máme niekoľko spoločných publikácií. Prispel aj do knihy o kyslíku v nádoroch, ktorú sme editovali na Slovensku ako prvú na svete v tejto oblasti. Sir Ratcliffe je nielen vynikajúcim vedcom, ale aj mimoriadne láskavým a citlivým človekom. Veľmi ma potešilo, že sa mu dostalo takejto cti.

Ako dlho sa poznáte?

Zhruba od začiatku tisícročia, keď nás oslovil jeden z jeho najbližších kolegov, významný onkológ Adrian L. Harris so žiadosťou o spoluprácu. V tom čase sa začalo formovať veľké európske konzorcium na výskum mechanizmu, akým bunky odpovedajú na zmeny hladiny kyslíka, obzvlášť v prípade nádorov. Konzorcium následne pokračovalo ďalším projektom, ktorý sa venoval úlohe kyslíka pri metastázovaní nádorov. V tom čase sme sa so sirom Ratcliffom stretávali na pravidelnej báze. Neskôr vznikla platforma HypoxiaNet, čo je celosvetová sieť vedcov skúmajúcich vplyv nedostatku kyslíka, čiže hypoxie, na bunky, tkanivá a organizmus. Opačným prípadom, keď je kyslíka nadbytok, je oxidačný stres. Oba javy spolu úzko súvisia, no my sa venujeme hypoxii a práve za jej objasnenie bola udelená tohtoročná Nobelova cena.

Bol sir Ratcliffe niekedy na Slovensku?

Viackrát. Organizovali sme niekoľko projektových stretnutí a konferencií venovaných hypoxii, väčšinou na zámku v Smoleniciach, ale aj v Bratislave. Vystúpil s hlavnými prednáškami (z angl. keynotes). Naposledy sme sa videli pred piatimi rokmi, akurát v čase, keď mu udelili prestížnu Laskerovu cenu. Mnoho vedcov ocenených touto cenou neskôr dostane aj nobelovku. Keď som ho vítala v Smoleniciach, hovorila som mu, že sa teším, ako tú nobelovku dostane. Projekt, na ktorom sme sa spolu zúčastňovali, skončil v roku 2014, odvtedy sme v sporadickom písomnom kontakte.

Zablahoželali ste mu k cene?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nobelove ceny

Rozhovory

Teraz najčítanejšie