Denník N

V Katare sme videli päťprúdové diaľnice s jedným autom. Na rade je olympiáda, vraví komentátor ČT

Michal Dusík. Foto - Česká televize/Mikuláš Křepelka
Michal Dusík. Foto – Česká televize/Mikuláš Křepelka

Poloprázdny Kalifov štadión a veľmi ťažké podmienky pre atlétov, ktorí pretekali mimo neho. To boli najviditeľnejšie problémy, ktoré sprevádzali tohtoročné atletické majstrovstvá sveta v katarskej Dauhe.

Podľa športového komentátora Českej televízie Michala Dusíka však Katarčania samotnú organizáciu zvládli a uistili sa tak, že dokážu usporiadať aj väčšie podujatia.

„Osobne si myslím, že Katarčania berú atletické majstrovstvá ako prípravu na olympijskú kandidatúru. Aj futbalový šampionát o tri roky má byť dôkazom toho, že Katar zvládne usporiadať megaakcie,“ vraví Michal Dusík v rozhovore pre český Deník N.

Ako zvládol Katar usporiadanie majstrovstiev sveta v atletike?

Problémy, ktoré boli na začiatku, neboli väčšie alebo menšie ako na predchádzajúcich šampionátoch. Problémy typu, že niekomu nefungovali komentátorské monitory alebo keď sa Švédi sťažovali, že im po štúdiu behajú potkany, to sú také drobnosti, ktoré sa opakujú skoro na každom šampionáte. Nie sú to napríklad potkany, ale niečo iné.

Na obrázku celého šampionátu sa, bohužiaľ, odrazil nezáujem divákov. Kalifov medzinárodný štadión má kapacitu 50-tisíc divákov a usporiadatelia zakrývali plachtami väčšinu miest. Zo začiatku šampionátu bola teda kapacita 15-tisíc divákov – a aj tak nebolo plno. Bolo to neporovnateľné napríklad s Londýnom, kde prišlo na celý šampionát 700-tisíc ľudí.

Spomeniete si na nejaký šampionát, na ktorom bola podobne slabá návštevnosť?

Asi nie. Spomínam si napríklad na halový šampionát v Moskve, kde bola v prvý deň hala prázdna. Od druhého dňa bola potom zaplnená chlapcami s rovnakým strihom v rovnakej teplákovej súprave, ktorí tam poslušne sedeli. Netvrdím, že je to tá správna cesta, ale aspoň to nevyzeralo opticky tak hlúpo.

V Katare sa potom usporiadatelia rozhodli ísť podobnou cestou. Lístky, ktoré sa pôvodne predávali v prepočte asi za 15 eur, nakoniec začali rozdávať zadarmo. Snažili sa na štadión dostať etiópskych a kenských robotníkov, ktorí v Katare pracujú v stavebníctve.

Nakoniec na štadión dostali aj deti zo základných a stredných škôl. Časť bola zaplnená aj mladými chlapcami, ktorí prišli všetci autobusom a sadli si do jedného sektora v rovnakom oblečení, takže to možno boli vojaci podobne ako vtedy v Moskve. Radšej si netrúfam odhadovať. V priebehu šampionátu sa teda návštevnosť zvyšovala. Usporiadatelia dokonca odkrývali plachty z tribún, aby zväčšili kapacitu. Na horné poschodia však v priebehu šampionátu nedosiahli ani raz.

Čím vysvetľovali organizátori slabšiu návštevnosť?

Treba povedať, že Katarčanov je asi 300-tisíc. Oficiálne má krajina síce 2,5 milióna obyvateľov, ale zvyšok sú ľudia, ktorí tu pracujú. Vysvetľovali to aj tým, že mnoho atletických večerov bolo do neskorých hodín a ľudia by nevládali vstať do práce. Práve tá skupina Etiópčanov alebo Keňanov, ktorí by šli radi na atletiku, nemohla ísť povzbudzovať práve pre prácu. Usporiadatelia očakávali aj väčšiu účasť fanúšikov z ďalších krajín, ale Katar je, bohužiaľ, momentálne rozhádaný so všetkými okolitými

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie