Denník N

Nobelovku za fyziku udelili za objav exoplanét a pochopenie vývoja vesmíru

Otakar Horák
Otakar Horák
Mliečna cesta. Ilustračné foto – TASR/AP
Mliečna cesta. Ilustračné foto – TASR/AP

Jeden z laureátov prispel k porozumeniu toho, ako sa z malého extrémne hustého vesmíru stane vesmír plný galaxií. Ďalší dvaja ocenení svojím objavom exoplanéty odštartovali v astronómii revolúciu.

Nobelovu cenu za fyziku udelili v utorok fyzikovi Jamesovi Peeblesovi „za nové poznatky o histórii a štruktúre vesmíru“. Druhú polovicu ocenenia si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Ide o také planéty, ktoré obiehajú okolo inej hviezdy ako Slnko.

Peebles sa zaoberal správaním vesmíru „tesne“ po jeho vzniku. 380-tisíc rokov po veľkom tresku bolo vo vesmíre vyžiarené prvé svetlo, ktoré sa nazýva kozmické mikrovlnné pozadie alebo aj reliktné žiarenie.

Ocenený vedec predpovedal jeho existenciu.

Počas prvých 380-tisíc rokov bol vesmír nepriehľadný a skoršie svetlo nie je. Bol aj veľmi horúci a mal teplotu asi 3-tisíc stupňov Celzia.

„Keď v reliktnom žiarení rozoznávame teplejšie a chladnejšie miesta, v skutočnosti sa pozeráme na teplejšie a chladnejšie oblasti raného vesmíru. V tých teplejších bolo nielen viac energie žiarenia, ale aj viac hmoty. Tieto oblasti sa neskôr stali zárodkami centier prvých zhlukov galaxií, a teda aj miestom vzniku prvých hviezd,“ povedal v minulosti pre Denník N fyzik Tomáš Blažek z UK v Bratislave.

Analýza reliktného (pozostatkového) žiarenia poskytuje užitočné informácie o veku a raných etapách vývoja vesmíru.

Potvrdil hypotézu o veľkom tresku

Vedci v minulosti usudzovali, že by vesmír mohol byť večný, no dnes vieme, že to nie je pravda a jeho vek je 13,8 miliardy rokov. „Peebles sa venoval otázkam vývoja vesmíru v teórií veľkého tresku dlho predtým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Nobelove ceny

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie