Dve životné dráhy

Koncom septembra som dostal pozvánku z Prahy. Nadácia Dagmar a Václava Havlových VIZE 97 ma informovala o tom, že tohtoročnú cenu nadácie dostane Martin Bútora a cena bude odovzdaná 5. októbra v Prahe.

Odcestoval som teda do Prahy, kde som si vypočul diskusiu za okrúhlym stolom, ktorej sa okrem Bútoru zúčastnili Soňa Szomolányi, Ivan Gabal, Daniel Kroupa a Paľo Frič. Bolo pre mňa veľkým zážitkom počúvať týchto piatich intelektuálov, keďže pred tridsiatimi rokmi som aj ja bol súčasťou diania, ktoré zásadne zmenilo naše životy. Jednou z kľúčových postáv tejto zmeny bol práve Martin Bútora, ktorý sa ako sociológ už aj pred rokom 1989 zapájal do opozičných aktivít. Mal som úprimnú radosť z jeho ocenenia a celú sobotu som plánoval stráviť v Prahe v spoločnosti starých priateľov.

Lenže veci sa vyvinuli inak. 1. októbra som dostal správu z Budapešti, že skonal náš starý priateľ László Rajk a posledná rozlúčka s ním sa uskutoční v nedeľu 6. októbra. Rozlúčil som sa teda s Bútorovcami, nasadol som do auta a odcestoval do Budapešti.

Priezvisko Rajk je v maďarských moderných dejinách pojmom. László Rajk st. bol v rokoch 1945 – 1949 ministrom vnútra vo vláde promoskovského diktátora Mátyása Rákosiho. Tento ortodoxný komunista vládol tvrdou rukou a v mene strany bol schopný všetkého.

Keď súdruh Stalin precitol, že v strane sú zradcovia, hon na čarodejnice sa začal aj v ostatných bratských stranách. Maďarskí komunisti sa nezdráhali, vyhlásili za zradcu Rajka a po zinscenovanom procese ho v roku 1949 popravili.

Jeho syn László Rajk ml., ktorý začiatkom októbra skonal, nemal v čase otcovej popravy ani rok. Keďže v procese bola odsúdená aj jeho mama, batoľa vychovávali náhradní rodičia. Zmenili mu aj meno, do roku 1954 žil ako István Kovács. Rajk ospravedlnenie komunistov nikdy neprijal. Vyštudoval architektúru a už ako tridsaťročný bol jednou z najdôležitejších postáv maďarskej opozície. Jeho peštiansky byt bol miestom dôležitých stretnutí. Predával samizdat a organizoval odpor. Po roku 1989 sa na krátky čas stal poslancom parlamentu, no srdce ho ťahalo k architektúre. Bol scénografom mnohých filmov a navrhol aj výpravu oscarového filmu Saulov syn.

Laci bol z presvedčenia Európan, ktorý sa nikdy nevzdal liberálnych hodnôt. Po nástupe Orbána k moci v roku 2010 sa z Rajka opäť stal opozičník. Vládna tlač na správu o jeho smrti nereagovala. Na jeho pohrebe sa nezúčastnil ani jeden zástupca vlády.