Denník N

Nový rektor STU: Študentom ponúkame rok, aby sme ich doučili učivo zo strednej

Miroslav Fikar vedie najväčšiu technickú univerzitu na Slovensku od marca 2019, riadne funkčné obdobie by mu malo skončiť v roku 2023. Foto N - Tomáš Benedikovič
Miroslav Fikar vedie najväčšiu technickú univerzitu na Slovensku od marca 2019, riadne funkčné obdobie by mu malo skončiť v roku 2023. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rektori Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského podpísali v utorok zmluvu, vďaka ktorej získajú najväčší investičný projekt v histórii v hodnote 120 miliónov eur.

Miroslav Fikar je chemik a informatik, rektorom STU je od marca tohto roka. S prestávkami na Slovenskej technickej univerzite pôsobí od roku 1989. Má za sebou zahraničné stáže, hovorí štyrmi jazykmi a je členom organizácie Mensa, ktorá združuje nadpriemerne inteligentných ľudí.

V rozhovore sa dočítate:

  • či bude raz v Bratislave len jedna veľká univerzita,
  • či sa stihnú vyčerpať eurofondy na vedu a výskum,
  • ako sa zmenili študenti na technickej vysokej škole,
  • ako zle kauza rigoróznej práce Andreja Danka vplýva na akademické prostredie.

Váš syn nedávno promoval na Univerzite Komenského. Nechcel ísť na školu do zahraničia?

Mám dvojčatá – jeden syn študoval v Brne, druhý teraz končil na Komenského. Má medzinárodnú maturitu na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca. Zo 60 detí, ktoré v tom roku maturovali, len dve nešli na školu v zahraničí. Neviem, kto bol ten druhý.

Vy ste mu povedali, aby ostal na slovenskej škole?

Urobil som všetko pre to, aby išiel do zahraničia. Chcel som, aby získal viac skúseností, zlepšil sa v jazyku. Aj ja som bol asi päť rokov v zahraničí. Potom som sa vrátil a myslím si, že to pomohlo mne aj Slovensku.

Dostal váš syn horšie vzdelanie, ako keby vás počúvol?

Nemyslím si. Má veľmi dobré vzdelanie. Skončil fakultu matematiky, fyziky a informatiky, nemá žiadny problém s uplatnením.

Čo uňho rozhodlo, že zostal?

„Mama hotel“ (smiech).

Máte viaceré zahraničné skúsenosti. Čo ste si odtiaľ chceli preniesť na Slovensko?

Skoro všetko. Dva roky som žil vo Francúzsku a dva v Nemecku. Z Francúzska by som určite priniesol dvojhodinové obedy a z Nemecka presnosť, s ktorou sa všetko začínalo. V oboch krajinách bola radosť robiť výskum. Bol by som rád, keby sme to mali aj tu.

Nemáme?

Niekde áno, inde ešte nie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie