Truban: Nie som marketingový panák, ktorého postavili, aby bol pre národ sexy

Michal Truban (35) je predsedom Progresívneho Slovenska a volebným lídrom koalície PS/Spolu. Posledné týždne musel médiám vysvetľovať svoju minulosť aj vzťah k drogám. Vyšetrujú ho aj pre údajné šírenie toxikománie. V rozhovore hovorí:

• či to koalícii PS/Spolu uškodilo a či ho už predvolala polícia,
• ako zvláda televízne debaty, v ktorých je častým hosťom,
• v akej fáze sú rokovania o trojkoalícii so stranou Za ľudí,
• ale aj prečo je PS/Spolu pri kauzách typu Jankovská vidieť menej ako Matoviča.

Aké ste mali leto?

Náročné. Veľa som sa naučil, aj vnútorne som si prechádzal myšlienkami, prečo som vlastne vstúpil do politiky. Aj keď to často bolo ťažké, mám pocit, že som z toho celého vyšiel silnejší. Keď vidím, čo všetko sa dá urobiť, čo všetko sa dá otočiť proti človeku, tak ma to ešte viac motivuje.

Vy máte pocit, že ste z debát o svojej minulosti vyšli silnejší, ale navonok to tak nevyzerá. V júni vám v prieskume dôveryhodnosti Focusu verilo 28 percent ľudí, 44 percent nedôverovalo a takmer 30 percent respondentov si o vás nemyslelo nič alebo vás nepoznalo. Po lete vaša poznateľnosť citeľne narástla, no rozšíril sa počet ľudí, ktorí vám neveria. V septembri vám dôverovalo 27 percent občanov, neverilo už 62 percent ľudí.

Nie je to úplne takto. Do istej miery to platí, ale máme vlastné prieskumy, podľa ktorých sa moja dôveryhodnosť v posledom čase zvyšuje. Ani v lete, počas tej kauzy, nedošlo k nejakému veľkému prepadu. Po lete sa navyše čísla začali zase zvyšovať.

Takže vo vašej strane či v strane Spolu nie sú znepokojení z vašich videí a z toho, ako to teraz budú využívať vaši súperi?

Je jasné, že mi to budú súperi pripomínať, no ja si myslím, že to už ani veľmi nefunguje. Ľudia vidia, že krajina má úplne iné problémy. Nezľahčujem to, no nemyslím si, že vo verejnosti existuje veľké znepokojenie z toho, čo som kedysi hovoril na nejakej prednáške.

Pre jedno z vašich starších videí z konferencie Manager Expo, v ktorom ste skúsenosti s drogami použili ako paralelu pre cestu k úspechu, vás vyšetruje polícia pre podozrenie zo šírenia toxikománie. Už si vás predvolali na výsluch?

Predvolali, ale celé to vnímam len ako politickú objednávku. Moje prednášky neboli o tom, že by som propagoval drogy, to je len vytrhnuté z kontextu v rámci politického boja. Prednáška sa volala Zvíťaz sám nad sebou. Viac ľudí mi v poslednom čase písalo, že vďaka mojim prednáškam prestali piť či fajčiť a začali viac športovať. Teda presný opak toho, čo mi pripisujú konšpirátori.

V septembri ste nabehli do ostrého politického boja, striedate jednu televíznu debatu za druhou, čo pre človeka, ktorý v nich doteraz nebýval, musí byť nová skúsenosť. V nedeľu ste boli v dueli s Andrejom Dankom. Ako by ste zhodnotili svoj výkon?

Debaty sú stále lepšie a lepšie. Vždy záleží, kto mi dáva spätnú väzbu. Chodí mi veľa pozitívnych reakcií, no chápem, že druhá strana sa na to môže pozerať inak. Možno niektorým prekáža, že sa do debát nechodím hádať a nemám na papieri pripravených päť vecí, ktorými tomu druhému naložím. Ale to ani robiť nechcem. Takto si tu politici nakladajú 20 rokov a nezdá sa mi, že sa niečo zmenilo. Beriem to tak, že na debatách treba veľa pracovať, ale trend je pozitívny.

Takže s tou poslednou debatou ste boli spokojný?

Veľa ľudí mi na debatu s Dankom povedalo, že na to, že som tam sedel s človekom, ktorý je v politike veľa rokov, som ju vyhral. Pre mňa to ale nie je podstatné, nezáleží na tom, kto debatu vyhrá, ale či v nej dokážem ukázať alternatívu. Snažil som sa ukázať iný svet, v čom je rozdiel medzi naším svetom a svetom pána Danka. Myslím si, že sa mi to podarilo.

Ja som si tú debatu pozrel, Danko vám niekoľko ráz vytkol všetko možné, od financovania údajnými oligarchami cez drogy až po zhabanie serverov Websupportu políciou, ktoré trvalo deň. Vy ste mu nechceli či nevedeli oponovať ani vo chvíli, keď sa tváril, že jeho rigorózna práca je v poriadku. Ani vtedy ste mu nepovedali – počkajte, pán Danko, vaša práca je takmer od slova do slova opísaná z piatich učebníc. 

S tým nesúhlasím, tam, kde to bolo treba, som Andrejovi Dankovi oponoval. No mne sa nechce priestor v politických debatách využívať na to, aby sme sa hádali o tom, ako klame. Videl som, že klamal. A viem, že to vidia aj ľudia. Nepotrebujem začať v televízii nakladať Dankovi, aby si ľudia všimli, že nehovorí pravdu. Oni to predsa vidia sami. Mojím cieľom je v debate ukázať naše riešenia, to, čo chceme my, a nie vykrikovať jeden po druhom.

Nemali ste sa zastať aspoň prezidentky Zuzany Čaputovej, keď Danko o nej hovoril, že nikdy nerobila advokáciu, a naznačoval, že je pomaly trójskym koňom, prostredníctvom ktorého sa presadzuje americká politika na Slovensku?

Danko v tejto debate dokázal povedať asi 300 vecí v jednom päťminútovom monológu. Mojím cieľom bolo ukázať niečo konštruktívne. Nechcel som sa púšťať do hádok, nie je to moja stratégia. Jeho voličom je úplne jedno, čo by som na to povedal, a ostatní predsa vidia, aké absurdné veci hovorí.

O debate medzi vami a Dankom dokonca už vznikol vtip na satirickej stránke Zomri. Čaro vtipov je v tom, že ak by nemali nejaký reálny základ, ľudia by sa im nesmiali. Váš výkon v televíznych debatách teda zrejme je témou rôznych diskusií a zaujíma ma, či to riešite aj v strane. 

Videl som tento vtip, pozrite si k nemu komentáre. Veľa ľudí nesúhlasilo a pýtali sa adminov, či oni pozerali inú debatu. Chápem význam politických debát, robím na tom, aby som v nich bol lepší, ale zároveň dodám, že politické debaty nie sú to hlavné. Politiku treba v prvom rade robiť, nielen o nej debatovať. No naozaj si myslím, že posledné debaty s Dankom či Igorom Matovičom som zvládol, aj keď vždy to môže byť aj lepšie.

Autor: FB stránka Zomri

Diskusie o vašom výkone v debatách súvisia s vašou neskúsenosťou v politike, pripomínajú vám to komentátori, ale aj politickí súperi. Andrej Danko najnovšie v RTVS povedal, že v skutočnosti nechcete byť premiérom, ale ste len „roztlieskavačom“ Andreja Kisku. Povedzme si to teda priamo, ste reálny kandidát na premiéra?

Som reálny. Súhlasím s tým, že som v politike neskúsený, ale som za to čiastočne rád. Vďaka tomu môžem prinášať aj iné riešenia a iné pohľady. Keby som bol veľmi skúsený politik, možno sa nikdy nedohodneme s KDH na našej dohode či so stranou Spolu na spoločnej koalícii. „Neskúsenosťou“ sa naši súperi snažia akoby povedať, že sa nám nič nepodarilo. Ale nám sa toho podarilo veľa.

Ako to myslíte?

Nie som marketingový panák, ktorého tu postavili so slovami – poď, ty máš drogovú kauzu, si potetovaný a holohlavý, budeš sexy pre celý národ. Som človek, ktorý bol pri tom, ako sa vybudovalo Progresívne Slovensko, bol som veľmi intenzívne pri kampani Zuzany Čaputovej, vyjednával som spoluprácu so stranou Spolu, rokoval som o spolupráci s Andrejom Kiskom, podarilo sa nám vyhrať eurovoľby. Robil som iks strategických rozhodnutí, robil som na programe. Podarilo sa nám možno viac ako Andrejovi Dankovi za tie roky, čo je v politike on.

Spomínali ste rokovania s Andrejom Kiskom a jeho stranou Za ľudí. V akej sú fáze?

Čakáme, ako zareagujú na našu ponuku. Stále hovorím, že som za spoluprácu so stranou Za ľudí, tak ako som bol za spoluprácu so stranou Spolu. Na oboch stranách sú ľudia, ktorí pochybujú, či je dobré sa spojiť alebo nie. Súhlasím s tým, že je treba preskúmať, či zmenu, ktorú chceme, dosiahneme ľahšie všetci traja spoločne alebo keď pôjde každý zvlášť.

Vy osobne ste presvedčený, že lepšie to bude v trojici?

Zdá sa mi, že je to lepšia možnosť. Myslím si, že to pôjde aj samostatne, verím tomu, že aj ako dvojkoalícia PS/Spolu máme na to, aby sme vyhrali voľby. Ale ak by sme sa spojili, bol by to veľký symbol, ktorý by ľuďom ukázal, že konečne prišiel niekto, kto vie spolupracovať a má skutočný záujem na tom, aby sa krajina posunula dopredu. Uvidíme, ako sa k rokovaniam postavia naši partneri, teda, s čím príde Andrej a jeho strana. Naša spolupráca nesmie byť len naoko, nemôže to fungovať tak, že sa síce budeme usmievať na tlačovkách, no vnútorne sa žrať. So stranou Spolu to funguje skvele, ak by bolo možné aj so stranou Za ľudí, tak by to bolo len dobre.

Je vašou podmienkou, aby volebným lídrom trojkoalície nebol Andrej Kiska?

Takto by som to nepovedal. Som otvorený všetkým možnostiam, podstatné je, aby to, čo by sa spoločne vyjednalo, dávalo zmysel pre celkovú zmenu. Máme nejaké východiská, ale parciálne veci, o ktorých chceme rokovať, komentovať nechcem. Ponuka musí byť férová a všetky tri strany by sa v nej museli cítiť dobre.

Mohol by byť lídrom prípadnej spoločnej kandidátky aj niekto úplne iný než niekto z trojice vy, Beblavý, Kiska? Povedzme, že by Andrej Kiska prišiel s nápadom, nech koalíciu povedie Veronika Remišová. Čo by ste na to povedali? 

Nechcem to komentovať. Pri tomto type vyjednávaní som vždy otvorený, nepatrím k ľuďom, ktorí prídu, buchnú do stola a povedia – takto to bude. Som ochotný popremýšľať o mnohých veciach, ale to ešte neznamená, že by som si o každom návrhu automaticky myslel, že bude dávať zmysel a bude fungovať.

Čo je vaša hranica v oblasti programu? Nemusíme sa baviť o konkrétnostiach typu životné partnerstvá, ale predsa len, Progresívne Slovensko si dlho buduje jasne liberálny profil aj v kultúrno-etických témach. Strana Za ľudí vraví, že tieto témy vôbec nechce otvárať. Obetovali by ste tento liberálny profil pre trojkoalíciu?

Vo všeobecnosti, akákoľvek dohoda musí byť taká, aby s ňou boli komfortné všetky tri strany. Sme liberálna strana, nehanbíme sa za to, vďaka tomu sme získali voličov, uspeli vo viacerých voľbách a nemienime naše hodnoty zahodiť pri prvej príležitosti. Už preto, lebo si myslíme, že sú reálne pre krajinu dôležité. Ale tak isto je pre krajinu dôležitých kopec iných vecí. Preto teraz nechcem hovoriť o konkrétnostiach.

Je zrejmé, že téma životných partnerstiev je už teraz rozbuškou. Igor Matovič do vás šije, aby ste to neotvárali, útočí aj na Alojza Hlinu, s ktorým máte pakt o neútočení. Aká je vaša predstava o tom, ako by sa to malo riešiť vo vláde, ak by ju zostavili súčasné opozičné subjekty? Napríklad tak, že vládne strany by mali slobodu podobné veci navrhovať a hlasovať „za“ či „proti“, ale v programovom vyhlásení by neboli?

To je otázka vyjednávania, ktoré možno bude, možno nebude, všetko záleží na výsledku vo voľbách. Ale áno, toto je jedna z možností, ako by sa to mohlo riešiť.

Keď už hovoríme o opozícii, sledovali ste dianie v SaS? Čo si o ňom myslíte? 

To nechcem komentovať. Budem rád, keď sa SaS normálne stabilizuje a bude fungovať.

Viete si predstaviť, že by ste zobrali na kandidátku niekoho zo skupiny okolo Ľubomíra Galka, ktorá Sulíkovu stranu zrejme opustí?

Nikto sa k nám nehlásil, s nikým nerokujeme a ani nemáme záujem dávať niekoho na kandidátku.

Posledné týždne Slovensko žije kauzou Moniky Jankovskej. Jej komunikácia s Marianom Kočnerom je možno to najzávažnejšie, čo sme sa z Threemy dozvedeli. PS/Spolu by – aspoň na základe výsledkov eurovolieb – malo byť lídrom opozície. Bolo vás pri tejto kauze dostatočne počuť?

Chápem, že pána Matoviča bude pri takýchto veciach asi vždy počuť viac, je to jeho štýl, to je štýl starej opozície. Tlačovky, kriky a podobne. My sme tiež mali tlačovku, povedali sme, ako by sme podobnú vec systémovo a programovo riešili, chápeme závažnosť tejto kauzy a komunikujeme primerane. Vždy môžeme debatovať o tom, či máme reagovať zvolaním tlačovky alebo poslať vyhlásenie, no nemyslím si, že by sme túto tému podcenili. Aj keď počuť viac bude pána Matoviča, lebo to je jeho štýl.

To nie je len o štýle. Keď si ľudia pozrú večerné televízne správy, zapamätajú si Matoviča s megafónom pred ministerstvom spravodlivosti a jeho tlak na vládu, nie tlačové správy, ktoré ste k tomu poslali vy. Vôbec netvrdím, že odvolanie Jankovskej docielil Matovič, ale faktom je, že tlak, ktorý vytváral, nemohol byť vládnym politikom príjemný. Vás vidno nebolo.

S tým nesúhlasím, vidno nás bolo aj nás je. Chodíme do debát, kde hovoríme aj o týchto kauzách, a každý týždeň opakujeme, že treba túto vládu vymeniť čo najskôr. Na druhej strane, treba sa sústrediť aj na seba. Na to, aby sme vyhrali finálny súboj vo voľbách, ukázali nádej a alternatívu. Preto sme tak veľa robili na našom programe. Toto je náš štýl politiky. Už keď Progresívne Slovensko vznikalo, hovorili sme si, že nechceme robiť politiku len cez vyťahovanie káuz a výstupy na tlačovkách.

Povedali ste – treba sa sústrediť aj na seba. Nie ste v tom sústredení na seba priveľmi sebastrední? V tom zmysle, že sa venujete svojmu programu, ale nie ste aktívni v každodennom dianí a každodennej politike. To nie je len Jankovská, to je aj kauza záchraniek, reforma nemocníc a podobne. Môžete mať aj päť kníh s programom, ale presadíte ho len vtedy, ak porazíte Fica v politickom súboji.

A to je náš cieľ. My len vravíme, že opozičná práca musí byť širšia. Jedna vec je každodenná politika – a nesúhlasím s tým, že by nás v nej nebolo vidno –, ale náš plán, ako túto krajinu zmeniť a poraziť Fica, je trochu iný, než aký mali doteraz iné opozičné strany.

Mimochodom, ako často sa vám stáva, že vám niekto povie, že už nemôže počúvať vaše frázy o „kočnerovskej generácii“ a „starej politike“?

Málo.

Pozrel som si vo svojej e-mailovej schránke tlačové správy PS/Spolu za posledné týždne. Správa z 3. októbra: „Očakávame rázne kroky voči sudcom, ktorí mohli patriť medzi Kočnerových ľudí“. Predtým, 28. septembra, ste gratulovali strane Za ľudí k snemu vetou, že „môže zohrať kľúčovú úlohu v porazení Kočnerovej generácie politikov“, 15. septembra ste zasa napísali, že dohoda medzi vami a KDH „dáva nádej na výmenu Kočnerovej generácie politikov“. Rozumiem politickému marketingu, ale toto už aj u vás musí byť trochu zábavné, nie?

Vôbec nie. Pred chvíľou ste hovorili, že robíme málo, a teraz vidíte, že vydávame stanoviská k rôznym aktuálnym veciam…

… ja som hovoril, že vás nie je vidieť tak, ako napríklad Matoviča, to nesúvisí s tým, že sa uchyľujete k frázovitej komunikácii.

V každom prípade vidno, že sa tomu venujeme. Ak som sa v politike niečo naučil, tak to, že nikdy nevyhoviete všetkým. Pred tromi rokmi nám vraveli, že sme priveľmi intelektuálni a nikto nám nerozumie, keď teraz komunikujeme jednoznačnejšie a dlhšie držíme myšlienku, tiež to nie je dobre. Za politikov musia hovoriť výsledky a reálna práca a ja pevne verím, že v nej ukážeme svoje kvality.

V akom stave je príprava na kampaň? Ovplyvňujú to rokovania so stranou Za ľudí?

Nie. Bez ohľadu na rokovania vieme, čo máme robiť, a aj to robíme.

Zaujímavý je váš volebný tím, pridal sa k vám Martin Burgr, ktorý stál za úspešnou kampaňou Matúša Valla aj prezidentky Zuzany Čaputovej. Čo vám po príchode z Prezidentského paláca poradil, aby ste zmenili?

Neviem si teraz spomenúť na jednu zásadnú vec. Veľa ľudí má pocit, že zmeny prichádzajú obrovskými skokmi, ale veľakrát je to skôr o každodennej robote a menších vylepšeniach.

Na Vallovej aj Čaputovej kampani pracoval aj Michal Repa z agentúry Shaviv. Spolupracujete s ním aj teraz?

Áno.

Čo má na starosti?

Je naším stratégom, analyzuje pre nás prieskumy a pomáha pri politickej stratégii.

Robí to za seba alebo ako zamestnanec Shavivu?

My spolupracujeme iba s Michalom Repom, s majiteľom agentúry Aaronom Shavivom som sa nikdy nestretol.

To hovoril aj tím Zuzany Čaputovej, ale fakturácia išla na Shaviv. Je to tak aj u vás?

Tak je to aj teraz.

Nie je to problém? Aaron Shaviv podľa polície v Čiernej Hore zohral výraznú úlohu pri pokuse o prevrat v tejto krajine v roku 2016. Český Deník N opísal, že na proruský puč malo odísť z pražskej firmy Sofbiz vlastnenej Rusmi 40 miliónov českých korún. Peniaze skončili na účtoch Shavivovej firmy na Cypre a neskôr z nich mali byť financované postavy zapojené do prevratu, vrátane bývalého agenta CIA Josepha Assada. 

Rozdelil by som to na dve veci. V prvom rade, našu kampaň robíme na našich hodnotách a spôsobom, ako chceme pracovať pre túto krajinu. Po druhé, tieto informácie sme mali už dávno. Overovali sme si ich. Podľa nášho vedomia robila táto agentúra v Čiernej Hore normálnu kampaň, videospoty, dokonca za túto kampaň vyhrala medzinárodnú cenu. Čiže robili tam normálnu štandardnú kampaň.

Miestni vyšetrovatelia ich však podozrievajú z toho, že nešlo len o klasickú kampaň, čo naznačujú aj tie zvláštne prevody peňazí z Česka. 

Ak by sa potvrdilo to, z čoho ich podozrievajú, tak z toho vyvodíme dôsledky.

Takto vážne podozrenie vám nestačí na to, aby ste s touto firmou prerušili finančné vzťahy?

Zaoberáme sa tým, riešime to, ale naše informácie hovoria, že nešlo o zapojenie sa do pokusu o prevrat. Ale chcem povedať, že my spolupracujeme len s Mišom Repom.

Nedávno ste predstavili program Bod zlomu, ktorý už stihol vyvolať mierne vlny medzi inými opozičnými politikmi, napríklad aj medzi vašimi možnými partnermi v strane Za ľudí. Veronika Remišová povedala: „Najviac ma zarazilo hromadenie byrokratických štruktúr, ktoré majú v programe. Rátajú so vznikom množstva nových inštitúcií (…) osobne si nemyslím, že problémy sa vyriešia vytváraním nových úradov.“ Čo na to hovoríte?

Čítal som jej rozhovor. Je normálne, že sa politici v rámci bežného politického súboja programovo vyhraňujú. Ak by náš program niekto komentoval poctivo, našiel by tam presný opak – prísne sa držíme zásady „jedno staré za jedno nové“, teda v prípade nových pozícií by sme rušili nejaké staré. Aj vďaka digitalizácii chceme vytvoriť oveľa jednoduchšiu, efektívnejšiu, a teda aj štíhlejšiu štátnu správu.

Mňa zaujalo rušenie VÚC a vytvorenie Senátu – takéto niečo by zhltlo obrovské množstvo ľudských kapacít. Žijeme v dobe, keď sa potrebujeme zaoberať týmto? Nie sú problémy Slovenska v čase, keď vidíme, čo vyplavujú Kočnerove správy, niekde inde? 

Jasné, že sú. Tieto veci nie sú ani našou najväčšou prioritou, ale na druhej strane, reforma samosprávy bude nevyhnutnosťou. Či bude možné pristúpiť k zrušeniu VÚC či municipalizácii, na to sa treba odborne pozrieť, je to obrovský projekt. Ale považujeme za férové ukázať, ako sa na veci pozeráme, a toto je niečo, čo bude treba riešiť.

Zrušenie VÚC chcete dosiahnuť už k roku 2022.

Áno. Ale je zároveň pravda, že na to bude treba 90 hlasov v parlamente. Osobne si myslím, že aj takáto reforma by Slovensku veľmi pomohla. No v programe máme kopec ďalších vecí, na ktoré sa chceme sústrediť.

Celkom očakávaným terčom boli všetky nové dane, ktoré sa vo vašom programe spomínajú. Digitálna daň, daň z bilbordov, daň z nezdravých nápojov, daň z hazardu či daň z ťažby dreva. Nebola u vás obava, že vďaka nim budete vnímaní ako ľavičiari?

Nie – a aj keby –, podstata nášho programu je inde. Naším hlavným cieľom je nižšie zdanenie práce, napríklad cez zníženie zdravotných odvodov. To je jednoduché opatrenie, ktoré reálne pomôže mnohým ľuďom. Cieľom nových daní, ktoré spomíname, nie je priniesť nejaké veľké prostriedky do štátneho rozpočtu, to sa im ani nepodarí. Ich cieľom je korigovať správanie ľudí a vyrovnávať nespravodlivosti.

To práve kritizovala Veronika Remišová. Hovorila, že napríklad emisná daň z áut postihne skôr chudobnejších, ktorí majú autá staršie. 

Chudobnejším ľuďom pomôžeme hlavne prostredníctvom zníženia zaťaženia práce, aby za svoju prácu mali viac peňazí v peňaženke. Ale ani s týmto výrokom o emisnej dani nesúhlasím, aj emisná daň sa dá nastaviť podľa výkonu auta a objemu motora, čo postihne skôr bohatších s väčšími autami.

Čo z vášho programu si dáte na bilbord ako slogan, ktorý k vám má prilákať voličov?

Trocha mám pocit, že pri debate o našom programe sa vyťahujú jednotlivé opatrenia a špekuluje sa, či sú dobré alebo zlé. Ale my ich nenavrhujeme samostatne, sú naviazané na množstvo iných opatrení. Preto sa mi náš program tak páči, je komplexný a prierezový. Preto nie je dobré vytrhávať len jedno opatrenie a uvažovať o ňom spôsobom – toto si dáme na bilbord.

Váš program má 250 strán a nikdy ho nepresadíte ako jednoliaty komplex. Ak by ste zostavovali vládu, prídu kompromisy a jednotlivé opatrenia sa z tohto komplexného celku začnú vytrhávať. 

Súhlasím, že náš program nepresadíme celý, ale dá sa presadzovať jeho filozofia. Všetko záleží na volebnom výsledku. No ten program je taký dobrý, že keby sa podarilo presadiť len 30 či 50 percent, tak to bude dobré.

Miroslav Beblavý vraví, že jednou z najväčších výziev programu bude zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve, opatrenie namierené proti Pente. Už sa odtiaľ ozvali, či to myslíte vážne?

Nevolali. No je mi to jedno, môžu sa ozývať, koľko chcú.