LokalFilmis: Paródia na Rytmusa, na ktorej sa zabaví sám Rytmus

Len poznámka k marketingu – skutočne prvý celovečerný animovaný slovenský film sa nevolá LokalFilmis, ale Zbojník Jurko a pred takmer štyridsiatimi rokmi ho nenakrútil Jakub Kroner, ale Viktor Kubal.

Na Slovensku, kde sa môžeme pochváliť hneď troma prvými slovenskými horormi, to tak veľmi neprekáža, zvykli sme si na silácku reklamu.

Problém je, že Jakub Kroner a jeho tím uverili ešte inej ilúzii. Naplniť humorom a príbehom 78 minút na plátne je podstatne zložitejšie než vyrábať sitcom pre web s tretinovou dĺžkou jednej epizódy.

Nehovoriac o úrovni zábavy. Ak vám stačí na zasmiatie paródia na istého slovenského rappera, potom sa vám LokalFilmis možno bude páčiť. V tom opačnom prípade to príliš na zasmiatie nebude.

Zázračné dieťa

Doteraz sa pritom dali Kronerovi také veci prepáčiť.

Pre mladý vek, trpezlivosť, jeho schopnosť doťahovať do finále projekty a vydupať maximum z minima prostriedkov a aj pre zmysel pre realitu na plátne, si vyslúžil povesť zázračného dieťaťa. Dokázal, čo iní nie – do kín prišla generácia mileniálov v desaťtisícoch.

Prvý krát to bolo v roku 2009, keď do kín prišiel BratislavaFilm. Domácemu filmu vtedy vládla vlna snímok, ktorá chcela, ale príliš nevedela zobrazovať súčasnosť. Rozmáhalo sa v nich moralizovanie o uponáhľanej dobe, hrdinovia z vyšších vrstiev, okázalo moderné mestské prostredie.

Bratislava si na plátne chcela liečiť komplex vlastnej provinčnosti, jej kulisy sa scvrkli na nákupné centrá a nočný oblúk mosta Apollo.

V desiatke najúspešnejších filmov

Celkom iný, skutočnejší mestský život ukazoval film, ktorý iba 21-ročný syn známeho herca a televíznej producentky nakrútil bez peňazí, na kolene, bez diplomu z réžie. Jakub Kroner skombinoval komparz z kamarátov – nehercov aj známych tvárí (Zuzana Fialová) v kriminálnom príbehu z Petržalky s uveriteľným hovorovým jazykom.

BratislavaFilm aj napriek mnohým muchám neskončil len na prehliadke amatérov. Dostal sa do multiplexov a so sedemdesiat tisícovou návštevnosťou prenikol až do desiatky našich najúspešnejších porevolučných filmov.

O dva roky tento úspech zopakoval s filmom Lóve. Opäť nízkorozpočtová, ale už profesionálna produkcia znovu využila petržalské kulisy, kriminálne motívy, funkčný slang a vulgarizmy v solídnom hranom príbehu. Dotiahla to až do českej distribúcie.

Odvtedy sa Jakub Kroner nevenoval hraným filmom, ale tomu, čo na strednej škole vyštudoval – animácii.

Nový sitcom pre dospelých sa objavil koncom roku 2011 v televízii Joj. Lokal TV s postavičkami Pištom Lakatošom, Rytmausom či Menežerisom pripomínal americký South Park vizuálne aj kacírskym humorom. Našiel si fanúšikov, naštval zopár celebrít aj vedenie televízie, ktoré radšej ukončilo výrobu (vraj bola príliš drahá).

Se­riál sa tak presunul na internet a v prostredí bez cenzúry mu to aj viac svedčalo.

Má to ešte byť generačná záležitosť?

LokalFilmis svojou dĺžkou vykračuje ďaleko za pásmo skečov na webe. Problém je, že nakrútiť celovečerný animovaný film je obrovské množstvo práce aj pre omnoho väčšie tímy s väčšími možnosťami. Už v princípe je to žáner, kde je vidieť, že tvorcovia chceli niečo oklamať.

Novinka prichádza okrem toho v celkom inej situácii než predošlé Kronerove filmy. Za posledné štyri roky urobila poetika našich filmov veľký krok dopredu. To, čo bolo vtedy svieže, dnes na plátne nestačí.

Vulgarizmy a „chaloši s bongom“ sú dosť málo ak ide o dojem autenticity, okrem toho, režisér a scenárista má medzičasom 28 rokov, čiže sa dá pochybovať, či to má byť generačná záležitosť, alebo len zacielenie na publikum v puberte.

Príbeh filmu obsahuje veľa, možno až priveľa nápadov. Chýba mu však, čo nechýba maďarskému hitu Dištrikt! (2004), ktorý by rád napodobnil: lepší scenár, príbehový oblúk a jeho dávkovanie, lepšie vykreslené charaktery, priestor deja, ktorý ktorý by nás nútil veriť v jeho pravidlá a nezanechal dojem, že je len náhodnou kulisou.

Sled skečov je chaotický a nápady nezapustia korene.

Nejasná hlavná línia

Skromnejší mohol byť vizuál aj samotný dej, kde si divák nie je istý hlavnou líniou: je to cesta rappera Rytmausa za slávou, či cesta Pištu Lakatoša za prezidentským kreslom? Alebo cesta Slovenska na sám pupok svetovej geopolitiky?

Príliš tomu nepomôžu muzikálové čísla Mariána Čekovského, ktoré dej nutkavo poháňajú vpred.

Na detailoch sa miestami zabavíte, problém je, že nefunguje celok. Ak nejde o vulgarizmy, drsný humor búra málo tabu. Spoločenská satira sa vyčerpáva niekoľkými breptmi bývalého prezidenta hlavy štátu a impotentným mudrovaním funkcionárov Európskej únie.

LokalFilmis jednoducho má lokálne rozmery. Niečo ako paródia na Rytmusa, na ktorej sa zabaví sám Rytmus. A to nie je bohviečo.