Oravci už nemusia chodiť do Nemecka, ale to nie je hlavný odkaz filmu Nech je svetlo
Po Žilinu cesta plynie rýchlo, v príjemnom jesennom počasí. Pri vstupe na Kysuce je za pár minút všetko inak. Za Starou Bystricou sa na niekoľkých kilometroch mení asfalt, celý jeden pruh je vyfrézovaný a všetci musia spomaliť. Do toho ešte začne husto pršať. Hneď ako však vo Vychylovke odbočíme do oravských kopcov, búrkové mračná sa roztrhajú a slnečné lúče okolo nás nasvietia tri veľké dúhy. Kolega Tomáš Benedikovič zastavuje služobné auto, vyťahuje fotoaparát a robí niekoľko záberov.
Je to scéna z cyklu Náhody-nenáhody. Mierime totiž na nový slovenský film Nech je svetlo do Námestova. Nakrútil ho režisér Marko Škop (Eva Nová, Iné svety, Osadné). Oficiálna premiéra bola deň predtým v bratislavskom multiplexe, ale vedeli sme, že toto bude špeciálny večer. Najviac scén sa totiž nakrúcalo v neďalekej dedine Krušetnica a väčšina jej obyvateľov, ktorá sa objavila v komparze, sa príde pozrieť sama na seba. Samozrejme, aj na herca Milana Ondríka, ktorý hrá vo filme hlavnú postavu a je rodákom z Oravy.
Viac svetla než tieňa
Kino v centre Námestova sa volá Kultúra a jeho sála má okolo štyristo miest. Je pracovný týždeň, prichádzame krátko pred oficiálnym začiatkom premietania a prvá známa tvár, na ktorú narazíme, je prekvapivo Svätopluk Mikyta. Výtvarník a zakladateľ združenia, ktoré už desať rokov organizuje kultúrne akcie v Banskej Štiavnici. Na otázku, čo tu robí, vraví: „Mňa sa tento film tak trochu týka.“ Dodávame, že to nám ešte musí
