Najľahší kov, ktorý môže pomôcť zachrániť klímu. Nobelovku za chémiu dostali lítiové batérie
Vývoj batérie, vďaka ktorej dokážeme komunikovať, pracovať, študovať, počúvať hudbu a vyhľadávať nové informácie bez nutnosti používania káblov, priniesol trom vedcom najprestížnejšie vedecké ocenenie.
Pozrite sa okolo seba – na telefón, ktorý práve držíte v ruke, na laptop, na ktorom čítate tento článok, na fotoaparáty, na niektoré autá na cestách. Všetky tieto zariadenia a mnohé ďalšie v sebe ukrývajú lítiovú batériu.
Táto batéria, ktorá umožňuje mobilitu celej dnešnej spoločnosti, je viac ako špeciálna. Je ľahká, dokáže výborne uskladniť energiu, je nabíjateľná a zvládne stovky cyklov nabitia a vybitia.
Vývoj lítiovo-iónovej batérie predstavuje pre ľudstvo míľnik, ktorý priniesol revolúciu vo svete elektroniky a má potenciál znížiť efekt klimatickej zmeny. Za „vývoj lítiovo-iónových batérií“ v stredu Švédska akadémia vied udelila Nobelovu cenu za chémiu trojici vedcov Johnovi B. Goodenoughovi z University of Texas, M. Stanleymu Whittinghamovi z Binghamton University a Akirovi Yoshinovi z Meijo University
Dlhoočakávané ocenenie
Oceňovaniu vedcov a ich výskumu, ktorý má prínos pre celé ľudstvo, každoročne predchádza snaha vedeckej komunity uhádnuť, kto by mohol získať toto najprestížnejšie ocenenie. Tipy výskumníkov a vedeckých žurnalistov často nevyjdu, no udelenie nobelovky za vývoj lítiových batérií sa očakávalo už pomerne dlho.
Tieto batérie patria k najvplyvnejším produktom materiálovej chémie. Po prvý raz uzreli svetlo sveta pred 30 rokmi a ani do dnešného dňa ľudstvo nevyvinulo technológiu, ktorá by ich dokázala efektívne nahradiť.
Ako to však s nobelovkami býva, ocenenie prinesie v tomto vedeckom odvetví omnoho viac ruchu a naštartuje množstvo nových projektov.
Od nebezpečného kovu k stabilnej batérii
Lítium je prvok, ktorý sa v periodickej tabuľke nachádza na treťom mieste. Ide o