Denník N

Tri roky skúmala naše školstvo: O vysokoškolákov nebojujeme, len im zakývame Good-bye, good luck

Foto N
Foto N

Renáta Hall viedla projekt, v ktorom chcú na základe dát zbieraných od roku 2016 vytvárať reformu školstva.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • že v škôlkach sa dnes žiaci učia oveľa inovatívnejšie ako na druhom stupni základných škôl,
  • ktorú časť školstva treba zreformovať ako prvú,
  • ktorej politickej strane by chceli reformu ponúknuť,
  • že najlepšia škola je najbližšia škola, teda za každým rohom by malo dieťa nájsť dobré základné vzdelanie,
  • prečo nie je také jednoznačné, že treba rušiť vysoké školy.

Vznik projektu To dá rozum ste oznámili približne pol roka po veľkých učiteľských protestoch. V tom čase vznikala aj reforma Učiace sa Slovensko. Ovplyvnili vaše rozhodnutie tieto dve veci?

Nápad na projekt vznikol ešte v auguste 2015, teda pred učiteľskými štrajkami a dávno pred vznikom reformy Učiace sa Slovensko. Je však pravda, že rozhovory s ľuďmi zo školstva sme začali robiť až po tom, čo bolo zverejnené, že sa ide tvoriť nová školská reforma Učiace sa Slovensko. My sme potom vyzerali ako Jára Cimrman „teď tady byl, ňákej pán Nobel“. Ľudia boli skeptickí. Pýtali sa, načo ešte my niečo pripravujeme, keď nejakú reformu už robia iní. Lenže bol medzi nami zásadný rozdiel.

Aký?

Pri kvalitatívnom výskume sme sa rozprávali s asi 650 ľuďmi po celom Slovensku. A boli to často ľudia, ktorých sa ešte nikto neprišiel spýtať, čo vnímajú ako najväčší problém ich školy. Robili sme napríklad focusové skupiny s vysokoškolákmi v Košiciach či v Banskej Bystrici, kam prišli aj študenti z Prešova či zo Zvolena. Tí nám hovorili: nás sa ešte nikto na názor nepýtal.

Preto mám rada osobné rozhovory, osvedčili sa mi aj pri dizertačnej práci. Robila som komparatívne porovnania riadenia vysokých škôl na Slovensku, v Rumunsku a v Litve a ako prípravu som si samozrejme naštudovala medzinárodné dokumenty. Potom som prišla do Litvy na školy a všetko bolo úplne inak. Čítala som, že majú slobodu vo financovaní. Odpovedali mi: áno, ale toto máme regulované a toto si nemôžem kúpiť, pretože sa musím opýtať ministerstva. Nakoniec som zistila, že my to máme ešte lepšie ako oni.

Je vaša analýza lepšia ako Učiace sa Slovensko?

Neporovnávala by som to, či lepšie alebo horšie. Chápem, že autori reformy mali úzky časový rámec. Dostali zadanie dodať na stôl reformu v určitom čase a ja by som na ich mieste postupovala pravdepodobne rovnako. Až na to, že ja by som také zadanie neprijala. Pre mňa mal najväčší zmysel postup, ktorý sme zvolili my. Samozrejme, sme stále počúvali otázky: Prečo vám to tak dlho trvá? Načo je to dobré, keď aj tak hovoríte len to, čo sme už počuli? Ja na to odpovedám, že to je len moja predstava a nemusí ju mať každý. Oni si zvolili pragmatický prístup a my sme dostali väčší časový luxus.

Nevyjdú vám nakoniec také isté závery ako Učiacemu sa Slovensku?

Nemyslím si, že vyjdú úplne tie isté. To by znamenalo, že naša analýza bola zbytočná. Ja som napríklad v Učiacom sa Slovensku nevidela nič o tom, že v škôlkach sa dnes žiaci učia oveľa inovatívnejším spôsobom ako na druhom stupni základných škôl. Pre mňa bolo fascinujúce zistenie, že vzdelávací systém nám smerom do vyšších ročníkov degraduje, v zmysle tvorivej a inovatívnej výučby. Mnohé naše zistenia sú úplne nové a prekvapili nás.

Čo ešte?

Napríklad aj to, že súkromné vysoké školy majú oveľa lepší prístup k študentom než tie verejné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jasle a škôlky

Rozhovory

Školská reforma

Teraz najčítanejšie