Mirek Tóda
Na svoj útok na synagógu v meste Halle vo východnom Nemecku si mladý extrémista vybral najväčší židovský sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia). Zabil pritom dvoch ľudí, kým mu nezlyhali vlastné zbrane a nezatkla ho polícia.
Židia sa počas Jom Kippuru celý deň postia a do synagóg chodia vtedy aj tí, ktorí sa nepovažujú za zbožných alebo veriacich. „Je to sviatok, keď bývajú synagógy plné,“ rozpráva bratislavský liberálny rabín Misha Kapustin.
Nebolo to prvý raz, čo na Židov zaútočili počas ich najväčšieho sviatku.
Krvavý Jom Kippur 1973 a 1941
Arabská koalícia Egypta a Sýrie v roku 1973 zaútočila na Izrael v oblasti Suezského prieplavu a na severe na Golanských výšinách. Napriek prekvapivému útoku Izraelčania vojnu, ktorá stála obe strany tisícky životov a zranených, vyhrali.
Počas židovského Dňa zmierenia v kyjevskej rokline Babij Jar v roku 1941 vyvraždili nacisti s pomocou Ukrajincov za dva dni vyše 30-tisíc Židov.
Útok ozbrojeného 27-ročného Nemca Stephana B. počas toho istého sviatku oživil v Nemecku debatu o vzrastajúcom antisemitizme, ktorý je na vzostupe vo viacerých západných krajinách. Pre čoraz častejšie útoky niektorí nemeckí Židia z obavy o vlastnú bezpečnosť prestali nosiť tradičnú pokrývku hlavy kippu.
Krajina sa pritom za posledné roky snažila veľmi výrazne vyrovnať s vinou za masové vraždenie Židov počas druhej svetovej vojny. Pripomína to aj pomník zavraždeným Židom Európy v centre Berlína neďaleko Brandenburskej brány.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa ešte večer po útoku v Halle zúčastnila na vigílii v berlínskej synagóge.
Zlyhanie polície: synagóga nebola chránená
Nemecký týždenník Spiegel napísal, že motívom útočníka, ktorého polícia zatkla, bol podľa všetkého antisemitizmus a pravicový extrémizmus.
Dokazuje to napríklad video, ktoré naživo vysielal pomocou kamery, ktorú mal umiestnenú na helme. Kopíroval tak postup austrálskeho teroristu, ktorý na Novom Zelánde v meste Christchurch v marci v dvoch mešitách zabil 51 ľudí.
Stredajšie vysielanie z Halle sledovalo naživo síce len päť ľudí, no 35-minútový záznam si stihlo pozrieť vyše 2-tisíc ľudí na stránke Twitch, ktorú vlastní Amazon.
Počas útoku v Halle ozbrojený muž s vlastnoručne vyrobenými zbraňami nadával nielen na Židov, ale aj „arabáčov“, a tvrdil, že holokaust, pri ktorom zomrelo šesť miliónov Židov, sa nikdy nestal. Útočil aj na feminizmus – vraj je dôvodom nízkej pôrodnosti, čoho dôsledkom je masové prisťahovalectvo. A za korene všetkých problémov podľa neho môžu Židia.
Okrem synagógy mladý Nemec zaútočil puškou na bistro s kebabom, kde zomrela jedna z jeho dvoch obetí. Druhou bola žena neďaleko židovského cintorína, kde sa snažil tiež dostať. Ďalších dvoch ľudí ťažko zranil.
Zlyhanie jeho zbraní zrejme zabránilo vyššiemu počtu obetí.
„Páchateľ do dverí niekoľkokrát vystrelil a hodil viacero Molotovových koktejlov, delobuchov a granátov, aby sa dostal dnu. Ale dvere zostali zatvorené, Boh nás ochránil,“ citoval Spiegel predsedu miestnej židovskej komunity Maxa Privorozkého, ktorý kritizoval prístup polície.
To, že synagóga nebola počas Jom Kippuru chránená, považuje za škandál aj Josef Schuster, ktorý vedie Ústrednú radu Židov v Nemecku.
Na svoje obavy o bezpečnosť sa sťažujú Židia v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko už dlhšie, policajtom trvalo desať minút, kým na miesto dorazili. V synagóge bolo v tom čase asi 80 ľudí.
Yascha Mounk: Dve lekcie z útoku
Ako napísal nemecko-americký profesor politológie Yascha Mounk, ktorý sa narodil židovskej mame v Mníchove, od pádu Berlínskeho múru má východné Nemecko vysoko aktívnu a často násilnú neonacistickú scénu.
„Medzi rokmi 2000 až 2007 obzvlášť smrtiaca teroristická bunka Národné socialistické podzemie (NSU) zabila niekoľko imigrantov a policajtku,“ napísal Mounk pre The Atlantic. Pred niekoľkými mesiacmi pravicový extrémista zabil konzervatívneho politika ako revanš za to, že pomáhal utečencom usadiť sa v krajine.
Bez ohľadu na motívy z posledného útoku podľa profesora z Univerzity Johna Hopkinsa vyplývajú dve lekcie.
Tou prvou je, že Nemecko musí aktívnejšie bojovať proti teroristom všetkých politických a náboženských presvedčení.
„Štátne zložky zlyhali pri počínaní násilných neonacistických buniek, ako napríklad NSU, keď na začiatku nedokázali prepojiť xenofóbne vraždy spáchané ich členmi, pretože predpokladali, že išlo o rôzne kriminálne gangy,“ napísal Mounk.
To však podľa neho platí aj pri nedostatočnom potrestaní islamistických útokov. Pripomína, že len niekoľko dní pred útokom v Halle sa útočník ozbrojený nožom snažil dostať do historickej synagógy v Berlíne, kde vykrikoval „Alláhu akbar“. Po niekoľkých hodinách ho prepustili.
Ak štátna moc nedokáže reagovať dostatočne, podľa Mounka len povzbudzuje ďalších možných útočníkov proti zraniteľným skupinám.
Tou druhou lekciou je skutočnosť, že aj keby Nemci potlačili politický teror, Židov a ďalšie minority bude potrebné chrániť aj najbližšie desaťročia.
„Keď som vyrastal v Nemecku, musel som prechádzať cez policajný kordón, keď som zriedkavo navštevoval synagógu. Cítil som sa trápne, keď som musel skupinku policajtov presvedčiť, že som Žid, aby som mohol ďalej. A niekedy som na ich zdvorilú žiadosť ukázal pás s typickým tínedžerským sarkazmom: Obávam sa, že už viac nemám pečiatku s veľkým J (Jude, Žid po nemecky). Teraz sa cítim zahanbený za svoju minulú istotu.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
