Denník N

Chcel zabiť čo najviac Židov cez ich najväčší sviatok, našťastie sa neprestrieľal do synagógy

Policajti hliadkujú pred synagógou v Drážďanoch. Nemecku sa vyčíta, že synagógu v Halle nechala počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom Kippur bez ochrany. Foto - TASR/AP
Policajti hliadkujú pred synagógou v Drážďanoch. Nemecku sa vyčíta, že synagógu v Halle nechala počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom Kippur bez ochrany. Foto – TASR/AP

Nebolo to prvý raz, čo zabíjali Židov počas sviatku Jom Kippur. Profesor politológie a nemecký rodák Yasha Mounk hovorí o dvoch lekciách z útoku nemeckého antisemitu.

Na svoj útok na synagógu v meste Halle vo východnom Nemecku si mladý extrémista vybral najväčší židovský sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia). Zabil pritom dvoch ľudí, kým mu nezlyhali vlastné zbrane a nezatkla ho polícia.

Židia sa počas Jom Kippuru celý deň postia a do synagóg chodia vtedy aj tí, ktorí sa nepovažujú za zbožných alebo veriacich. „Je to sviatok, keď bývajú synagógy plné,“ rozpráva bratislavský liberálny rabín Misha Kapustin.

Nebolo to prvý raz, čo na Židov zaútočili počas ich najväčšieho sviatku.

Krvavý Jom Kippur 1973 a 1941

Arabská koalícia Egypta a Sýrie v roku 1973 zaútočila na Izrael v oblasti Suezského prieplavu a na severe na Golanských výšinách. Napriek prekvapivému útoku Izraelčania vojnu, ktorá stála obe strany tisícky životov a zranených, vyhrali.

Počas židovského Dňa zmierenia v kyjevskej rokline Babij Jar v roku 1941 vyvraždili nacisti s pomocou Ukrajincov za dva dni vyše 30-tisíc Židov.

Útok ozbrojeného 27-ročného Nemca Stephana B. počas toho istého sviatku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie