Denník N

Laureátka, pre ktorú je politika neoddeliteľnou súčasťou literatúry

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Prvá poľská držiteľka Medzinárodnej Bookerovej ceny z minulého roka si po tomto triumfe za román Běguni (Pútnici) siahla na najcennejšie svetové literárne ocenenie.

Päťdesiatsedemročná Olga Tokarczuková, ktorá je vďaka svojim snovým a poetickým príbehom často prirovnávaná ku Gabrielovi Garcíovi Márquezovi, sa k literatúre dostala cez štúdium psychológie (po jeho ukončení pracovala ako psychoterapeutka), a ako mnohí úspešní prozaici, aj ona debutovala zbierkou básní.

Odvtedy má vo svojom portfóliu osem románov a dve poviedkové zbierky, ale píše aj eseje i scenáre. Na medzinárodnej scéne sa etablovala svojou v poradí treťou knihou Pravek a iné časy. Román, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov a vyšiel aj v slovenčine, kombinuje prítomnosť s mýtom a všednosť s nezvyčajnosťou vo fiktívnej dedinke Pravek uprostred Poľska. V búrlivom dvadsiatom storočí tu bojuje niekoľko pokolení viacerých rodín o šťastie a ich osudy vytvárajú dojímavý univerzálny príbeh o čase a pominuteľnosti človeka.

V slovenskom preklade vyšli aj jej ďalšie tri knihy. Dom vo dne, dom v noci je kolážou príbehov, v ktorých autorka, obdivovateľka učenia Carla Gustava Junga, vychádza z premisy, že každá vec má svoju svetlú i temnú stránku. Denný dom tak predstavuje skutočnosť, nočný dom je sídlom archetypov, sna a podvedomia. Anna In v hrobkách sveta je rekonštrukciou sumerského mýtu, kým Hra na mnohých bubienkoch je zbierkou poviedok.

K najoceňovanejším knihám Olgy Tokarczukovej patria už spomínaní Běguni a román Knihy Jakubove; obe priniesli autorke najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Niké. Běguni je kombinácia eseje a fikcie, v ktorej autorka odhaľuje mnohé zo svojho videnia sveta. Román písala tri roky, pričom dej nie je založený na osudoch postáv či príbehu, ale na kultúrnom fenoméne cestovania. Práve tu mohla Tokarczuková uplatniť svoje esejistické majstrovstvo. Běguni boli príslušníkmi ruskej pravoslávnej sekty z osemnásteho storočia, no kniha je o aktuálnej súčasnosti, spisovateľka opisuje svet dnešných pútnikov, pričom si kladie otázku, či sme všetci nomádmi, pre ktorých je prekonávanie priestoru zmyslom života.

Román Knihy Jakubove je o zrážke kultúr na území dnešnej západnej Ukrajiny, ale podstatná časť príbehov sa odohráva aj vo viacerých mestách strednej Európy. Román je obrazom dávneho Poľska, ale ponúka mnohé paralely so súčasnosťou.

Román Svoj voz i pluh veď cez kosti mŕtvych, označovaný ako morálny triler, ktorý je aj u nás známy z českého prekladu, sa stal predlohou celovečerného filmu Agnieszky Hollandovej. Názov je citátom z básne Williama Blaka, ktorý je obľúbeným autorom hlavnej hrdinky. V jej okolí sa odohrá niekoľko vrážd, no polícia ignoruje jej svedectvá.

Pre Tokarczukovú je politika neoddeliteľnou súčasťou literatúry (je členkou poľskej Strany zelených), čo presvedčivo demonštruje v knihe Okamih medveďa. Názov je alegóriou toho, že človek môže byť okúzlený svetom len vtedy, keď odmietne monoteistický výklad pravdy. Súbor článkov, fejtónov, úvah a príležitostných textov je aj metaforou literatúry, podľa nej „toho zvláštneho miesta medzi mnohými individuálnymi pravdami“.

Teraz najčítanejšie