Denník N

Sú vytrvalci, ktorí vidia dinosaury, hovorí ultrabežec a odborník na závislosti Okruhlica

Ľubomír Okruhlica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľubomír Okruhlica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľubomír Okruhlica aj v penzijnom veku odbehne týždenne priemerne 85 kilometrov. V nohách má desiatky maratónov a ultrabehov (beh dlhší ako maratón) a tvrdí, že svojím spôsobom je od behu závislý.

Roky pracuje ako riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a v rozhovore vysvetľuje, či je závislosť od pohybu dobrá, ako sa k nej dá prepracovať či ako môže pohyb pomáhať pri liečbe závislostí. Rozpráva aj o tom, čo spôsobujú hormóny vyplavujúce sa pri športe a že pri rôznych druhoch športov sa produkujú rozličné hormóny.

Ste závislý od behu?

Každý človek by mal byť a aj je závislý od pohybu a od jedla. Od behu som závislý zo zdravotného hľadiska. S vekom sa zvyšuje riziko ochorení pohybového aparátu alebo stúpa krvný tlak. Kompenzujem si to behom.

Z medicínskeho pohľadu však nie je závislosťou, ak človek vykonáva činnosť, ktorá ho udržiava v dobrom zdravotnom stave. Závislosť je to vtedy, keď človek začne zvyšovať dávku tak, že mu začína narúšať zdravie či ďalšie aktivity.

Koľko kilometrov za týždeň odbehnete?

Ak sa pripravujem na nejaký organizovaný beh, je to viac ako v regeneračnom zimnom období. V priemere odbehnem 85 kilometrov za týždeň, pred akciou aj 120 kilometrov. Bolo obdobie, keď som odbehol aj 160 kilometrov za týždeň. Je však dôležité, aby beh nezasahoval do pracovných a rodinných povinností.

Hovoríte, že pokiaľ nám šport prospieva, nejde o závislosť. Čo však v prípade, že niekto chodí dvakrát za deň do fitka? Je to diagnóza?

Klasifikovaná diagnóza nie, je to však prejav duševnej poruchy. Keď niekto začne nadmerne športovať, aby mal nízku váhu a dostane sa na podváhu, ide o zdravotne rizikové parametre, aj keď človek má pocit, že by mal vynakladať väčšiu fyzickú aktivitu a ešte menej jesť.

O akého človeka typicky ide?

Napríklad medzi bežkyňami na dlhšie trate sú také, ktoré majú isté príznaky mentálnej anorexie. Známym prípadom je napríklad česká biatlonistka Gabriela Koukalová, ktorá chcela byť aj vďaka športu akceptovaná trénermi a rodičmi.

Boli štúdie a je vysoko pravdepodobné, že medzi rekreačnými bežcami na veľkých maratónoch veľká časť z nich používa doplnky, ktoré sú medzi profesionálmi zakázané a považované za doping. To svedčí o tom, že majú nejakú poruchu osobnosti a človek to preháňa, aby si kompenzoval nejaké iné problémy.

Aký je rozdiel medzi klasickou látkovou závislosťou a závislosťou od pohybu?

Pohyb je prirodzený, no momentálne sa ľudia nehýbu toľko, na koľko sú naprogramovaní. Čiže človek pohyb potrebuje prirodzene, aby organizmus normálne fungoval po telesnej aj psychickej stránke.

Pri látkových závislostiach nejde o látky, ktoré sú nevyhnutné k životu. Keď sa narodíme, nemáme potrebu piť alkohol. Až potom sa to obracia a často počuť, že „keď si vypije normálny človek, nemá problémy“ a je diskriminovaný, keď je abstinent. Pritom abstinencia je normálny stav.

Ilustračné foto N – Peter Kováč

Keď dva-tri dni nešportujem, som nervózny. Keď si zašportujem, zrazu mi je lepšie. Ide o absťák?

Dva-tri dni je presne čas, ktorý sledujeme aj u väč

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Človek

Radíme športovcom

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie