Denník N

Vláda reaguje na kritiku Európy, deti z osád nesmú odsúvať do špeciálnych škôl

Život na Luníku IX. Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Život na Luníku IX. Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Slovensko uznalo Bruselu, že rómske deti končia v špeciálnych školách, aj keď tam nepatria. Ministerstvo školstva cez poslancov Smeru presadí opatrenia proti segregácii rómskych detí. Odborník považuje opatrenia iba za formálne.

To, že dieťa pochádza napríklad z rómskej osady, teda zo sociálne znevýhodneného prostredia, ešte neznamená, že by malo ísť automaticky do špeciálnej školy. Tak by sa dali zhrnúť opatrenia, ktorými chce Slovensko meniť pravidlá v školstve po kritike z Bruselu. Ministerstvo školstva chce zapracovať zmeny do novely školského zákona cez poslancov vládnej strany.

Ministerstvo Juraja Draxlera (nominant Smeru) reaguje na začiatok vyšetrovania pre segregáciu rómskych detí zo strany Európskej komisie. Tá kritizovala, že žiakov z osád Slovensko odsúva do špeciálnych škôl, aj keď nemajú žiadne mentálne postihnutie.

„Vývin dieťaťa v sociálne znevýhodnenom prostredí neznamená automaticky aj zdravotné znevýhodnenie, ktoré je určujúce pri zaradení dieťaťa alebo žiaka do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy,“ hovorí teraz ministerstvo.

Päť princípov proti diskriminácii

Ministerstvo mieni priamo do zákona napísať, že „dieťa alebo žiak, ktorého výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy“.

V zákone by zároveň malo byť napísané aj to, že deti zo sociálne znevýhodnených komunít by mali ísť do tried s ostatnými žiakmi.

V novele sa upravuje aj fungovanie takzvanej špecializovanej triedy, ktorá slúži na to, aby sa v nej žiaci, ktorí by nezvládli učivo, dobehli chýbajúce vedomosti. Do tejto triedy budú môcť zaradiť žiakov na návrh triedneho učiteľa, po vyjadrení výchovného poradcu a so súhlasom rodiča, to všetko maximálne na jeden rok.

Zmení sa aj príspevok na vyučovanie detí z chudobnejších komunít. Po novom ho budú môcť dostávať školy len za žiakov v bežných, a nie špeciálnych triedach, čo by ich malo motivovať nepreraďovať žiakov automaticky do vedľajšej vzdelávacej vetvy.

Na správnu diagnostiku pri zaraďovaní detí do bežných, alebo špeciálnych škôl, by mala odteraz prísnejšie dohliadať školská inšpekcia.

Keď sa raz dieťa dostane na špeciálnu školu, je len minimálna šanca, že sa niekedy dokáže vrátiť. Nedostane sa tak na strednú školu a bez riadnej maturity je potom jeho schopnosť zamestnať sa výrazne znížená.

Odborník: Nestačí to

Riaditeľ mimovládky EduRoma Vlado Rafael hodnotí opatrenia vlády ako nedostačujúce. Zákon podľa neho už teraz vraví, že segregácia Rómov je neprípustná, v praxi k nej však dochádzalo. Rafael pomáhal napríklad so zaraďovaním rómskych detí do väčšinových tried v Šarišských Michaľanoch. Tamojšia škola je prvým súdne potvrdeným prípadom segregácie u nás.

Hlavný problém podľa Rafaela je, že štát nedokázal kontrolovať diagnostiku detí, na základe ktorej sa rómski žiaci do špeciálnych škôl dostávajú. „Psychológovia sú svet vo svete a ani samotný minister nevie, či to robia dobre alebo zle,“ vraví Rafael. Aby to inšpekcia dokázala preveriť, musela by mať silný tím odborníkov, ktorí jej podľa neho v tejto chvíli chýbajú.

Riešením nie je podľa Rafaela ani to, že špeciálnym školám zoberú príplatky. Naopak, môže to dostať do problémov špeciálne školy. Tie totiž využívajú príspevok nielen na špeciálne vzdelávanie, ale napríklad aj na dochádzku chudobných detí do škôl.

Rafael dodáva, že Európska komisia nám nevyčítala len časté umiestňovanie detí z osád do špeciálnych škôl. „Vyčítala nám aj iné veci. Oddelené jedálne, oddelené vchody pre žiakov či vytváranie umelých školských obvodov.“

Kaliňák hovoril o inceste

Ústupok vlády Európskej komisii je tak trochu prekvapením, v doterajších odpovediach do Bruselu existujúcu prax skôr bránila. Napríklad aj argumentom, že v rómskych osadách častejšie dochádza k incestu a teda aj ku genetickým zmenám u detí.

„Bolo jasne naznačené, že potenciál genetických zmien je omnoho vyšší, a jednoducho nemôžeme za politickú korektnosť schovávať pravdu. To by sme sa dostali do naozaj veľmi pokryteckej schémy, keby sme neriešili problém. Keď ho nepomenujete, neviete ho riešiť,“ hovoril aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).

Incest je pritom na Slovensku trestným činom. Kaliňákovi podriadení ročne zistili iba pár takýchto prípadov – vlani ich vyšetrovali sedem, objasnili štyri.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie