Žijeme v rizikovej spoločnosti a stojíme na rázcestí
Nachádzame sa v novej situácii, keď je už obrovská priepasť medzi závažnosťou ohrození a zárukami či kontrolnými mechanizmami.
Autor je publicista
Riziká a ohrozenia nie sú novodobým fenoménom a problémom. Oproti minulosti je však rozdiel v tom, že riziká a ohrozenia (ekologické, sociálne a pod.) vznikajú v značnej miere na základe ľudského konania, respektíve ako jeho dôsledok, takže ich už „nemôžeme pripisovať neovládateľným prírodným silám“, upozornil už začiatkom deväťdesiatych rokov popredný nemecký sociológ Ulrich Beck v knihe Vynachádzanie politiky.
Kedysi sa riziká nejavili až také nebezpečné. Varovné hlasy boli vnímané ako zbytočná panika, a boli vytesňované v mene rozvoja a úžitku. Riziká a ohrozenia sme nechceli vidieť, ba dokonca sme ich popierali. Príliš dlho sme klamali sami seba o nebezpečenstvách a potláčali sme ich faktickosť. Sami sebe sme sa stali ohrozením. Až keď sa ohrozenia stali všeobecne zjavnými a aj vedecky zdôvodnenými, nadobudli status rizík a ohrození. Tentoraz už s veľmi vážnymi varovnými signálmi.
V spoločnosti budovanej výlučne na báze ekonomického úspechu zlyhávajú regulatívne a normatívne systémy, ktoré majú zabezpečiť kontrolu nezamýšľaných dôsledkov ľudských rozhodnutí a ľudského konania, resp. zabezpečovať istoty vzhľadom na takéto
