Človek prvýkrát zabehol maratón pod dve hodiny. Je to ako pristáť na Mesiaci, hovoril Kipchoge

Do Viedne priletel už v utorok, trénoval a čakal.

Jeho chvíľa prišla ráno v sobotu 12. októbra. Kenský vytrvalec Eliud Kipchoge sa postavil na štart nezvyčajného podujatia vo viedenskom parku Prater.

34-ročný Kipchoge sa v rámci projektu INEOS 1:59 Challenge stal prvým človekom, ktorý zabehol maratón pod dve hodiny.

Vo Viedni dosiahol čas 1:59:40.

🇬🇧 1954 Roger Bannister breaks the 4-minute mile

🇺🇸 1969 Neil Armstrong walks on the moon

🇯🇲 2009 @UsainBolt runs 100m in 09.58

🇰🇪 2019 @EliudKipchoge runs a sub two-hour marathon#INEOS159 #NoHumanIsLimited pic.twitter.com/HMXnxRohE3

— INEOS 1:59 Challenge (@INEOS159) October 12, 2019

Keňanov úspešný pokus nemôže byť uznaný ako nový svetový rekord, keďže nešlo o oficiálne preteky a Eliud Kipchoge využil nepovolené prostriedky.

Držiteľom platného rekordu je však taktiež Kipchoge, ktorý vlani v Berlíne zabehol čas 2:01:39 a dovtedajší najlepší čas prekonal o 78 sekúnd.

Ku Kipchogemu sa na tohtoročnom maratóne v Berlíne priblížil Etiópčan Kenenisa Bekele, ktorý zabehol len o dve sekundy horší čas.

S laserom a bežeckým tímom snov

Kipchoge vo Viedni síce odbehol predpísaných 42,195 kilometra, ale v simulovaných podmienkach, ktorých jediným cieľom bolo pokoriť hranicu dvoch hodín.

Pomáhala mu v tom skupina 41 elitných vytrvalcov, ktorí sa striedali, udávali mu tempo a chránili ho pred odporom vzduchu.

Boli medzi nimi veľké bežecké mená z celého sveta ako Bernard Lagat, Paul Chelimo, Matthew Centrowitz či populárna trojica nórskych bratov Ingebrigtsenovcov.

Počas celého behu okrem úplného záveru sa pred skupinou pohyboval automobil a laserová čiara, ktorá naznačovala, akým tempom bežci musia bežať, aby bol Kipchogeho čas pod dve hodiny.

Kipchogemu navyše nápoje a energetické gély podávali z bicykla, kým na klasických maratónoch si bežci po občerstvenie musia sami odbiehať.

Obuté mal tenisky Nike Vaporfly 4% s uhlíkovými vláknami v podrážke, ktoré majú bežcovi dodávať štvorpercentnú výhodu.

Prekonanie dvojhodinovej hranice vo Viedni tak môžeme skôr než ku svetovému rekordu prirovnať napríklad k zoskoku parašutistu Felixa Baumgartnera zo stratosféry.

„Bežím, aby som tvoril históriu a ukázal, že ľudstvo nemá limity,“ hovoril Kipchoge pred pokusom podľa Reuters.

„Behy v Berlíne a vo Viedni sú odlišné. V Berlíne som bežal pre víťazstvo a svetový rekord, vo Viedni je to ako pristáť na Mesiaci,“ dodal.

Najrovnejšia cesta na svete?

Kipchoge sa o prekonanie dvoch hodín pokúšal už v máji 2017 na automobilovom okruhu v talianskej Monze, kde sa každoročne konajú preteky F1.

Prvú polovicu trate zvládol za 59 minút a 57 sekúnd a dlho sa zdalo, že by sa mu to mohlo podariť. V druhej polovici však strácal sily a napokon dosiahol čas 2:00:25.

Po nezdare v Monze Kipchogemu hľadali ďalšie miesto, kde by sa mohol pokúsiť o historický čas. Pri výbere sa zohľadňovalo počasie, kvalita ovzdušia či prevýšenie trate.

„Máme trať, ktorej prevýšenie je iba 2,4 metra. Je to pravdepodobne najrovnejšia cesta, akú som kedy videl,“ vysvetľoval jeden z organizátorov Hugh Brasher vo videu na oficiálnom YouTube kanáli podujatia.

Kipchoge absolvoval maratónsku trať na okruhu vo viedenskom parku Prater, ktorý z oboch strán lemujú vysoké stromy a chránia ho pred vetrom.

Vo Viedni strávil niekoľko dní, až kým organizátori neurčili, kedy bude mať na beh podmienky čo najviac sa blížiace k ideálnym.

Štart stanovili na sobotu o 8:15, keď bolo vo Viedni takmer bezvetrie, sucho a teplota sa pohybovala okolo 10 °C.

Takmer laboratórne maratónske podmienky zdôraznila aj taká drobnosť, akou bolo zametanie listov spadnutých zo stromov.

Kipchoge a jeho pomocníci mali počas celého priebehu behu všetko pod kontrolou a udržiavali si rezervu približne desiatich sekúnd. Aj najpomalší Keňanov kilometer mal hodnotu dvoch minút a 52 sekúnd.

Kipchoge záver INEOS 1:59 Challenge odbehol sám a ešte dokázal zrýchliť, aby napokon hranicu dvoch hodín prekonal o 20 sekúnd.

Sparťanské tréningy

Eliud Kipchoge pôvodne súťažil v behu na 5-tisíc metrov, v ktorom sa stal majstrom sveta a získal dve olympijské medaily. V roku 2012 sa však nedostal do olympijského výberu Kene a hľadal novú motiváciu.

Kipchoge prešiel na cestu a stal sa dominantným maratóncom – vyhral jedenásť zo svojich dvanástich maratónov vrátane olympijského v Riu 2016.

Keňan by sa pokojne mohol pripravovať v špičkových podmienkach, ale miesto toho radšej trénuje spolu s ďalšími vytrvalcami v chudobnej kenskej dedinke vo vysokohorskom prostredí, kam pravidelne odchádza od manželky a svojich troch detí.

Jeho život v kempe opisoval reportér časopisu Runner’s World Cathal Dennehy, ktorý Kipchogeho videl medzi tréningmi čistiť toalety, prespávať v drobnej izbe či pripravovať zeleninu na obed.

Kipchoge zvykne trénovať dvakrát za deň a pred pokusom o prekonanie dvojhodinovej bariéry trénoval tvrdšie než bežne.

V rámci prípravy týždenne behával 200 až 230 kilometrov.

Vo Viedni ho pri historickom behu vôbec prvý raz sledovala manželka s deťmi. „Bude to prvý raz, čo ma uvidia bežať, ale zúfalo som chcel, aby tu boli a videli, ako sa tvorí história,“ povedal Kipchoge pre web podujatia.