Denník N

Terénny autobus, móda aj zábavný balíček pre deti. Pozrite si víťazov Národnej ceny za dizajn 2019

Víťazi Národnej ceny za produktový dizajn 2019. Foto - Adam Šakový
Víťazi Národnej ceny za produktový dizajn 2019. Foto – Adam Šakový

Minimálne v našich podmienkach nie je úplne všedné, aby značka, ktorá vyrába bicykle, vyrobila aj kolekciu oblečenia. Ešte menej bežné je, aby na to oslovila dizajnéra, a to nie hocijakého, ale jedného z najlepších. Čo na tom, že Marcel Holubec W. je známy najmä kategóriou vysokej módy, pre značku bicyklov Suverén vytvoril oblečenie, ktoré je dostupné a vhodné na každodenné nosenie.

Z nevšednej spolupráce je dnes víťaz prvého miesta medzi profesionálmi v súťaži Národná cena za produktový dizajn 2019. V piatok večer ho spolu s ďalšími ocenenými v kategóriách Študentský dizajn a Dizajn s pridanou hodnotou vyhlásilo Slovenské centrum dizajnu.

Za kultúrny prínos ocenili aj Františka Buriana a špeciálnu cenu za mimoriadny prínos vo výskume dizajnu udelili Ive Mojžišovej.

Výstavu s výberom najlepších prác aktuálneho ročníka Národnej ceny za dizajn, ktorú vyhlasuje Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s ministerstvom kultúry, môžete vidieť do 1. decembra. Foto – Adam Šakový

Kvalita sa zlepšuje

Dizajnér Jakub Pollág si pred dvoma rokmi preberal jednu z cien, tento rok sa postavil na opačnú stranu. „Prvotný pocit z pozície porotcu je ohromujúci, lebo máte pred sebou veľký objem práce, ktorú musíte posúdiť. Pozitívne však na tom je najmä to, že kvalita prihlásených diel sa podľa môjho názoru zlepšuje,“ hovorí Jakub Pollág, ktorý úspešne pôsobí najmä v Česku, kde pred troma rokmi získal aj cenu dizajnér roka na cenách Czech Grand Design Award.

Na víťazovi medzi profesionálmi sa s ostatnými porotcami zhodli jednohlasne. „Je to absolútne komplexná práca. Okrem dizajnu samostatnej kolekcie oblečenia, jej šírky a kvality spracovania, je fantastické aj to, na akej úrovni je celková vizuálna prezentácia značky a že si uchováva jedinečný charakter. To je u nás naozaj výnimočné,“ hovorí Jakub Pollág.

Medzi ďalšími ocenenými je aj špeciálny terénny autobus určený do najnáročnejších terénnych podmienok, módna kolekcia Lenky Sršňovej inšpirovaná tvorbou Ľudovíta Fullu, projekt conTEXt Zuzany Zmatekovej a Mateja Fandla kombinujúci digitálne médiá s tradičnou technológiou tkania, detský kit čerstvej absolventky Márie Fialkovej a systém solárnych panelov z dielne Igora Žáčka, ktorých forma naberá podobu tradičného keramického obkladu.

Dizajn vylepšuje svet

Podľa Jakuba Pollága je však zaujímavé sledovať aj diela, ktoré sa síce neocitli medzi ocenenými, no uvidíte ich na spoločnej výstave päťdesiatich najlepších prác v Slovenskom národnom múzeu.

„Vytvoriť kritériá hodnotenia, na ktorých by sa zhodlo sedem členov poroty z rôznych krajín, nie je jednoduché – ale snažili sme sa ich nastaviť tak, aby sme ukázali, že s pomocou dizajnu sa dá dosiahnuť pridaná hodnota, že firmám sa v spolupráci s dizajnérmi môže viac dariť a že dokážu ponúkať riešenia, ktoré o čosi vylepšujú svet,“ hovorí Jakub Pollág.

Víťazi Národnej ceny za dizajn 2019

Módna kolekcia mestského oblečenia, ktorú pre firmu Suverén vytvoril módny dizajnér Marcel Holubec W. Foto – Adam Šakový

Šaty z kolekcie Suverén Marcela Holubca W. Foto – Alexandra Rymšinová

1.miesto / Profesionálny dizajn

Urbánna kolekcia oblečenia Marcela Holubca W. navrhnutá pre značku mestských bicyklov Suverén

Lokálny výrobca bicyklov navrhnutých špeciálne pre mestské prostredie sa rozhodol, že chce okrem základného produktu ponúknuť fanúšikom bicyklov v meste aj čosi viac. Oslovil preto módneho dizajnéra Marcela Holubca W., a ten navrhol kolekciu oblečenia, ktorú porota ocenila jednak pre skvelý koncept, ale aj finálne spracovanie a prezentáciu. „Toto je typický príklad toho, ako budovať značku, ktorá môže uspieť – nejde len o jeden produkt, ale o holistický, celkový prístup k značke, každá jej súčasť hovorí rovnaký príbeh a ponúka rovnakú hodnotu,“ hovoril Petteri Kolinen, porotca a dizajnér z Fínska.

„Bola to pre mňa výzva. Často ma možno ľudia vnímajú ako nedostupného či neprístupného, čo platí aj vo všeobecnosti pre viacerých módnych dizajnérov. Chcel som to prelomiť a toto bola presne taká príležitosť,“ hovorí Marcel Holubec W.

Terénny autobus Torsus Praetorian. Foto – Adam Šakový

2. miesto / Profesionálny dizajn

Torsus Praetorian 4×4 – Šimon Kožička, Miroslav Melichárek, Bystrík Míček; výrobca Pulsar Expo s. r. o.

Torsus Praetorian je terénny autobus určený na prevoz osôb a vybavenia v najnáročnejších terénnych podmienkach. Návrh vozidla vychádza z technického základu nákladných automobilov značky MAN, vyrába sa na Slovensku v obci Horné Srnie. Okrem základného dizajnu štúdio navrhlo vyše 20 variácií, ktoré sú špeciálne prispôsobené pre potreby záchranných misií – ako zdravotnícke či hasičské vozidlo alebo vozidlo pre bezpečnostné zložky.

„Je to veľkolepý projekt s komplexným riešením,“ hovorí Jakub Pollág, člen poroty. „Ide o skutočne funkčné vozidlo, ktoré sa vyrába na Slovensku a predáva. Nejde pritom o žiadnu drobnú úpravu dizajnu, ide o unikátny produkt, ktorý je domyslený do detailov.“

Šaty módnej dizajnérky Lenky Sršňovej z kolekcie Fullove. Foto – Peter Spurný

3. miesto / Profesionálny dizajn

Módna kolekcia Fullove dizajnérky Lenky Sršňovej

Asi ešte nikto nepreniesol diela voľného umenia do bežného života tak, ako Lenka Sršňová. Že rada pracuje s farbami, je jasné od jej prvých kolekcií, napokon, s kolekciou Colorocode už jednu cenu na Národnej cene za dizajn získala pred štyrmi rokmi. Aj tentoraz spolupracovala s grafickým dizajnérom Ondrejom Jóbom, no najmä s dielami Ľudovíta Fullu, ktorým sa inšpirovala. Motívy a farby z Fullových diel preniesla do látok a vytvorila osobitú kolekciu nositeľnej módy, ktorá sčasti vznikala počas rezidenčného pobytu v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku.

„Lenka Sršňová má unikátny rukopis a kolekciu Fullove spracovala naozaj veľkolepo v celej šírke – od množstva produktov v kolekcii až po suvenírové predmety. Prepojilo sa v nej viacero silných stránok – samotná téma, výrazný vizuálny charakter, ale aj vysoká kvalita materiálového spracovania,“ hovorí porotca Jakub Pollág.

Interaktívny balíček pre deti od Márie Fialkovej. Foto – Adam Šakový

Študentský dizajn

The Kit for an Urban Kid absolventky Technickej univerzity v Košiciach Márie Fialkovej

V tejto kategórii bolo podľa porotcu Jakuba Pollága viacero adeptov na víťaza, cenu však mohli dať len jednému a zhodli sa na vzdelávaco-zábavnom produkte pre deti.

Ide o interaktívne balíčky, ktoré sú inšpirované štyrmi ročnými obdobiami. Každý balíček ponúka aktivity pre deti vo verejnom priestore a motivuje ich k tomu adekvátnou výbavou – na jar si môžu zasadiť bylinky, lebo v balíčku nájdu semienka, v lete sa zahrajú na stopárov, na jeseň si vytvoria herbár a v zime postavia vtáčie kŕmidlo podľa jasných inštrukcií.

„Tento nápad vznikol, keď som sa vrátila domov z Erasmu v Lisabone domov do Prešova. V Lisabone všetci trávia čas vonku na ulici, sedia na lavičkách a hrajú šach alebo sa len tak rozprávajú, u nás to takmer neexistuje,“ hovorí Mária Fialková.

Spomenula si na svoje detstvo, ktoré bežne s rovesníkmi trávila na spoločných dvoroch medzi bytovkami, ale keď sa teraz vyklonila z okna, žiadne deti nevidela, iba občas nejakého psičkára.

„Ako cieľ som si teda zvolila priviesť ľudí späť do verejného priestoru, a keď som uvažovala nad tým, kde začať, logicky mi z toho vyšli deti,“ hovorí Mária Fialková, ktorá túto tému poňala ako diplomovku pod vedením Tibora Uhrína na Technickej univerzite v Košiciach.

Formu balíčkov, v ktorých deti objavia rôzne pomôcky k aktivitám, odskúšala aj na svojich synovcoch a neteriach. Zaujalo ich, že to pripomína darček, musia ho rozbaliť a prirodzene objavujú jeho vnútro. „Dnes si možno mnohí rodičia myslia, že keď idú s deťmi na ihrisko, tak trávia čas v prírode, ale keď sa detailnejšie na tie ihriská pozriete, často sú to uzatvorené plochy s kopou plastu od podlahy až k detailom, ktoré s prírodou či verejným priestorom nemajú nič spoločné,“ hovorí Mária Fialková. Verí, že jej kit by mohol deti motivovať k tomu, aby čas trávili aj mimo vyhradených plôch či v prírode a prijali ich za svoje ihrisko.

Solar Tiles – obkladové kachličky s funkciou solárnych panelov. Foto – Adam Šakový

Dizajn s pridanou hodnotou

Solar Tiles autora Igora Žáčeka, výrobca Nice Visions, s. r. o.

Solar Tiles je systém solárnych panelov, ktorý sa hlási k tradícii keramických fasádnych obkladov. Fasádny systém bol navrhnutý pre stavebné riešenia, pri ktorých je vzhľad rovnako dôležitý ako výroba elektrickej energie. Produkt je určený na masovú výrobu, jeho dizajn však poskytuje dostatočný priestor aj na úpravy podľa individuálnych požiadaviek. Solárny systém sa skladá z dvoch častí: fotovoltická (PV) obkladačka vyrába elektrickú energiu a chladiaca obkladačka s potlačou zvyšuje jej efektivitu.

Kategória dizajnu s pridanou hodnotou sa snaží oceňovať produkty, ktoré zasahujú aj do iných disciplín a aktuálnych tém, dôležitých pre spoločnosť. V tomto prípade porota ocenila najmä to, že Igor Žáček navrhol čosi, čo sa snaží poľudšťovať technológiu a priblížiť ju k reálnemu využívaniu. „Tento koncept sme považovali za veľmi silný, keďže dnes má táto technológia limity svojho využitia aj preto, lebo jej technické vyhotovenie neprešlo inováciou. Ľudia, ktorí chcú mať pekný dom, si len ťažko na strechu dajú klasické solárne panely,“ hovorí porotca Jakub Pollág.

Projekt Zuzany Zmatekovej posunul tradičnú techniku tkania žakárových látok prostredníctvom spolupráce s Matejom Fandlom. Foto – Adam Šakový

Cena poroty

conTEXt – dizajnérka Zuzana Zmateková a spoluautor Matej Fandl

Interdisciplinárny projekt conTEXt kombinuje digitálne médiá s tradičnou technológiou tkania na žakárovom tkáčskom stave s cieľom prezentovať alternatívne prístupy v textilnom dizajne. Zuzana Zmateková zapája do kreatívneho procesu výroby žakárových textílií užívateľa. Pomocou interaktívnej aplikácie prepojenej so senzorom Kinect generuje vizuálne obrazy, ktoré jej slúžia ako podklady pre nové vzory. Voľne tak nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa zaoberá témou súčasnej alternatívnej estetiky inšpirovanej vzhľadom nových médií.

Porotu na práci zaujal najmä experimentálny prístup k tvorbe textilného dizajnu, ktorý korešponduje s aktuálnymi tendenciami a posúva hranice zaužívanej estetiky. Páčilo sa im aj to, ako dokázala do procesu výroby zapojiť aj divákov.

Celoodpružený bicykel získal cenu, ktorá je zárukou jeho dlhej životnosti. Foto – Adam Šakový

Cena za opraviteľný dizajn

Model 16 – dizajnér Pavol Mikuláš, výrobca – Jiří Marján

Model 16 je celoodpružený bicykel pre deti vyrobený z brezovej preglejky. Patentovaný systém odpruženia LVS™ vytvoril konštruktér Jiří Marján. Vďaka odpruženiu predného aj zadného kolesa sú výrazne redukované vibrácie, ktoré vznikajú pri jazde po rôznych povrchoch a môžu mať negatívny vplyv na zdravie dieťaťa.

Cena za opraviteľný dizajn je novinkou súťaže. Slovenské centrum dizajnu ju udeľuje v spolupráci s neziskovou organizáciou Repairably, ktorá vytvorila certifikát opraviteľnosti. Získať ho môžu výrobcovia po splnení konkrétnych podmienok. Zákazník bude na základe tohto označenia vedieť, ktorý výrobok vydrží dlhšie, lebo aj keby sa pokazil, dá sa opraviť a používať ďalej.

František Burian a model lesného kolesového ťahača zo 70. rokov

Cena za kultúrny prínos v oblasti dizajnu

František Burian

Tvorba Františka Buriana zahŕňa priemyselný dizajn, ale aj práce otvorene polemizujúce s tradičným vymedzením poľa dizajnu. Spočiatku nadväzovala na domáce dizajnérske základy, no postupne sa od nich odklonila a autentickú hodnotu potvrdila v medzinárodnom kontexte, keďže jeho tvorba bola predstavená na mnohých výstavách doma aj v zahraničí.

Priemyselnému dizajnu sa František Burian venoval od polovice 70. rokov, zameral sa najmä na dizajn lodí, plávajúcich strojov, lesných mechanizmov, zváracích zariadení a ďalších produktov strojárskeho a spotrebného priemyslu.

Dôležitá bola aj jeho pedagogická dráha. Od roka 1988 pôsobil na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, neskôr viedol paralelne aj dizajnérsky ateliér na detašovanej zlínskej katedre VŠUP v Prahe. „Na oboch školách sa stal zakladateľom výučby art dizajnu pohybujúceho sa v hraničnej oblasti dizajnu a voľnej tvorby. Mnohí z jeho diplomantov a odchovancov doktorandského štúdia sa zaradili medzi popredné dizajnérske osobnosti a podobne ako o ‚Kovářovej škole‘ dnes už možno hovoriť aj o ‚Burianovej škole‘ s jej špecifickou charakteristikou,“ píše historik dizajnu a pedagóg Zdeno Kolesár.

Iva Mojžišová na jar roku 2011, keď získala Cenu Dominika Tatarku za rok 2010. Foto – TASR

Cena Slovenského centra dizajnu za mimoriadny prínos vo výskume dizajnu

Iva Mojžišová (1939 – 2014)

Iva Mojžišová bola výnimočná osobnosť slovenskej umenovedy. „Uznávaná výtvarná teoretička, historička a kritička, ktorá si kládla vo svojej práci náročné kritériá odbornosti a riadila sa jasnými morálnymi postojmi aj v časoch ideologického tlaku,“ píše kurátorka a autorka Adriena Pekárová.

Iva Mojžišová je autorkou množstva textov, esejí, štúdií a kritík o umení, ktoré písala v 60. rokoch pre rôzne periodiká a vyznačujú sa najmä snahou o porozumenie a sú čitateľsky prístupné. „Aj najzložitejšie veci sa dajú povedať jednoducho, príťažlivo, ba aj s humorom. K písaniu patria dva základné elementy – autor a čitateľ. Autor by nemal zabúdať na čitateľa, predvádzať svoju ‚učenosť‘, ukazovať, ako to on skvele dokáže, a čitateľa poslať do čerta,“ hovorila o svojom písaní Iva Mojžišová.

Na pôde Slovenskej akadémie vied sa venovala aj výskumu scénografie a fotografie. Jej životnou témou však bola najmä Škola umeleckých remesiel – bratislavský fenomén, ktorý fungoval v rokoch 1928 až 1939. Výsledkom jej osobných rozhovorov, bádania a zhromažďovania materiálu je najmä kniha Škola moderného videnia, ktorá vyšla krátko pred jej smrťou v roku 2014.

Vlani otvorilo Slovenské múzeum dizajnu aj veľkú výstavu Nebáť sa moderny, ktorá túto prvú verejnú výtvarnú školu na Slovensku predstavila vo veľkorysých priestoroch na Bratislavskom hrade vďaka novej generácii bádateľov, ktorí pokračujú v Mojžišovej práci a výskume.

Zozbierané texty Ivy Mojžišovej si môžete prečítať napríklad v knihách Giacomettiho oko, Giacomettiho smiech? alebo v súbore textov Kritika porozuměním, ktorý vyšiel, keď v roku 2011 získala cenu VIZE 97 z rúk Václava Havla. Okrem nej bola v roku 2011 ocenená aj Cenou Dominika Tatarku za celoživotné dielo.

Teraz najčítanejšie