Denník N

Cez gýčovité sochy Panny Márie sa nedá hovoriť k človeku dneška

Foto - Tomáš Záhumenský/archív KAN
Foto – Tomáš Záhumenský/archív KAN

Študuje architektúru a urbanizmus. Organizovala protesty Za slušné Slovensko. Absolvovala Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré pripravuje budúcich katolíckych intelektuálov. Hovorí, že je vďačná za dialóg s liberalizmom. Nová autorka nedeľných nekázní, Veronika Bruncková.

Tento rozhovor robíme na vzdialenosť Bratislava – Singapur. Čo robíte v Singapure?

Študujem na ČVUT v Prahe architektúru a urbanizmus. Získala som štipendium s možnosťou vycestovať a absolvovať časť štúdia na zahraničnej univerzite. Zaujíma ma urbanizmus a zároveň zdravotníctvo, tak som hľadala univerzitu, ktorá by spĺňala dve podmienky: aby bola v zaujímavom urbánnom prostredí a mala špecializáciu výskumu na zdravotníctvo.

Primárnym dôvodom tohto rozhovoru je, že budete novou autorkou našej rubriky Nedeľná nekázeň, v ktorej dávame priestor autorom s kresťanským pohľadom na svet. Chodíte v Singapure do kostola? 

Áno, snažím sa. Úprimne, neviem si predstaviť, že by som nemala vo viere pravidelnosť a nežila by som ju v spoločenstve. Aj keď to tak nebolo vždy.

Sú v Singapure katolícke kostoly?

Singapur je nesmierne multikultúrna krajina. Prevláda tu budhizmus, po ňom nasleduje veľká skupina bez vyznania a kresťanstvo. Kresťanských kostolov je tu veľmi veľa. Najzaujímavejšie je, že neviem, či som niekde zažila takú živú cirkev ako práve tu. Každú nedeľu, keď idem na omšu, sa chystám stratiť v dave, ale vždy sa pri mne niekto pristaví, chce sa zoznámiť, ponúka mi koláče alebo ma pozýva na nedeľný obed. Pre nich je kresťanstvo naozaj spojené s príkladom Ježiša na kríži. Láskou a obetou pre druhého. To som často v Európe nezažila.

Takže ste si našli spoločenstvo aj v Singapure. 

Tu na univerzite máme taký diskusný krúžok so študentmi z Yale, kde čítame teológov a rôzne encykliky a snažíme sa o nich diskutovať. Je to zaujímavé tým, že sú tu ľudia z rôznych častí sveta a cirkev tak má pre nás celosvetový rozmer. Napríklad Európa a Amerika teraz rieši zneužívanie detí, ale v Afrike riešia hlad a chudobu a cirkev je tam útočiskom pre tých, ktorí potrebujú základné zdravotnícke zabezpečenie.

Čo je podľa vás hlavnou témou pre cirkev v Singapure?

Povedala by som, že to je pochopenie iných cirkví. Že ja kresťan nie som ten, čo má absolútnu pravdu, ale snažím sa počúvať aj to, čo hovoria ľudia z iných náboženstiev. Tu je vedľa seba na jednej ulici budhistický chrám, hinduistický chrám a katolícky kostol. Dokonca aj v jednej rodine majú ľudia rôzne náboženstvá a v nedeľu ide každý do iného chrámu. A domov si každý prinesie to svoje.

Takže medzináboženský dialóg. 

Presne tak. Ja by som povedala, že tu vlastne žijem cirkev zajtrajška. Niekto by možno povedal, že cirkev zajtrajška sa spája s liberálnym západom a všetkým „zlým“, čo tam je. Ale dialóg, nielen ten medzináboženský, ale aj dialóg s liberalizmom, či, všeobecne povedané, s iným presvedčením, je príležitosť, ktorú nám ponúka dnešná doba, a je to obrovská výzva. Nebyť zaseknutý v starých formách minulosti. Mnohí by povedali, že nezostať v stredoveku. Je tu nová doba, keď už kresťanstvo nedominuje, a môžeme k tomu pristupovať so strachom, s nepriateľským postojom alebo to môžeme prijať ako príležitosť a pýtať sa, ako cirkev nanovo zreformovať.

Myslíte si, že s týmto nastavením sa dá fungovať aj v katolíckej cirkvi na Slovensku?

Podľa príkladov, ktoré na Slovensku máme, by to mohlo vyzerať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nedeľná nekázeň

Teraz najčítanejšie