Prečo sa oplatí sledovať americké prezidentské voľby

Je nemožné predpovedať, koho si americkí voliči vyberú za svojho nového prezidenta. Ale je isté, že ich voľba bude mať vážne (možno lepšie, možno horšie) dôsledky pre celý svet.

Viac ako čokoľvek iné táto situácia reflektuje pokračujúcu realitu americkej moci. Takisto reflektuje takmer istotu, že nasledujúci prezident zdedí svet, ktorý sa ocitol v povážlivom zmätku. To, čo sa prezident či prezidentka rozhodne urobiť, a to, ako sa to rozhodne urobiť, sa do veľkej miery dotkne ľudí vo všetkých kútoch sveta.

Je tiež ťažké zistiť, akú úlohu bude hrať zahraničná politika v rozhodnutí amerických voličov, koho spravia novým nájomníkom Bieleho domu. Do budúcoročných volieb zostáva ešte 17 mesiacov. Dovtedy sa toho môže udiať ešte veľa.

Zahraničná politika je teraz skôr pre republikánov

Nasledujúci rok sa odohrajú dva príbuzné, ale oddelené politické procesy – republikánske a demokratické nominačné kampane a primárky. Bývalá ministerka zahraničia Hillary Clintonová je v Demokratickej strane favoritkou, hoci jej nominácia nie je dopredu daná.

V každom prípade bude hrať zahraničná politika v rozhodnutí asi len malú úlohu, pretože témy, ktoré voličov, čo sa pravdepodobne zúčastnia demokratických primárok, najviac zaujímajú, sú svojou povahou vnútropolitického a ekonomického charakteru.

Republikánska kandidátka je omnoho nahustenejšia, výber je oveľa neistejší a zdá sa viac pravdepodobné, že vo výbere republikánskeho nominantna zohrá zahraničná politika veľkú úlohu.

Za prezidenta Baracka Obamu sa ekonomika zlepšuje, čo z nej robí menej atraktívny politický cieľ. Globálna turbulencia, naopak, poskytuje republikánom viac priestoru napádať Obamu a demokratov.

Obchod a jadrový program Iránu

Napriek tomu bude konverzácii v oboch stranách dominovať len málo zahraničnopolitických tém. Jednou z nich bude obchod, čo je tak domáca, ako aj medzinárodná záležitosť. Obama sa usiluje získať podporu Kongresu pre Transpacifické partnerstvo, ktoré zmenší bariéry medzi USA a jedenástimi ďalšími krajinami. Hoci nie všetci, mnohí republikánski kandidáti partnerstvo podporujú, kým politika demokratov je k dohode viac nepriateľská, a tak je jej podpora pre demokratického kandidáta potenciálne riskantným krokom.

Druhou témou, ktorá bude isto dominovať nominačnému procesu v oboch stranách, je Irán a medzinárodné vyjednávanie o jeho nukleárnom programe. Dá sa čakať, že mnohí republikánski kandidáti budú kritickí k akejkoľvek navrhovanej dohode. Objavia sa otázky, ktoré sankcie sa majú uvoľniť a kedy sa tak má stať, bude sa debatovať o podmienkach inšpekcií a tiež o tom, čo sa stane po tom, čo sa obmedzenia aktivity v iránskom nukleárnom programe skončia. Demokratickí kandidáti budú pravdepodobne viac naklonení akémukoľvek výsledku rokovaní, ale je isté, že medzi kandidátmi na oboch stranách budú rozdiely.

Zmena klímy, Blízky východ, Čína, Rusko

Treťou témou je zmena klímy. Pápež František zintenzívni debatu o tomto probléme, keď k nemu na budúci týždeň vydá dôležité vyhlásenie. Podobný vplyv bude mať plánovaná decembrová konferencia o klimatickej zmene OSN v Paríži, ktorá tému udrží v médiách. Demokrati budú viac presadzovať väčší americký príspevok v boji proti klimatickej zmene, hoci aj tu sa v oboch stranách objavia rozdiely.

Štvrtý balík dôležitých tém sa týka Blízkeho východu. Ani na jednej strane neprevažuje chuť zorganizovať veľkú vojenskú intervenciu v Iraku a Sýrii proti Islamskému štátu. No aj tak vznikne horúca a značne pozérska debata o tom, čo by sa v tejto časti sveta malo alebo nemalo urobiť.

A potom sú tu ešte iné témy: čínskou asertivitou v Ázii počnúc a ruským revanšizmom na Ukrajine končiac. Rétorika, zvlášť na republikánskej strane, bude pripomínať napínanie svalov.

Dočkáme sa troch odpovedí?

Môžeme dúfať, že z nominačného procesu vzíde predstava o tom, aký majú úspešní kandidáti názor na tri kľúčové otázky.

Prvá sa týka významu, aký nominanti pripisujú zahraničnej politike. Ak si niekto myslí, že národná bezpečnosť má dve strany mince, pričom zahraničná politika je jednou a domáca druhou, akú pozornosť budúceho prezidenta si vyslúži každá z nich? Je to klasická debata „zbrane verzus maslo“ o tom, ako majú byť použité zdroje od dolárov po pozornosť prezidenta. Po druhé, aké sú ciele a priority zahraničnej politiky?

Realistická tradícia v medzinárodných vzťahoch sa zameriava na ovplyvňovanie zahraničnej politiky iných krajín a menší dôraz kladie na ich domáce záležitosti. Opačný prístup považuje za kľúčový spôsob, akým iné krajiny spravujú svoje domáce záležitosti. Či už z morálnych a principiálnych dôvodov alebo preto, že spôsob, akým sa vlády správajú doma, rozhoduje o tom, ako vystupujú navonok.

Podľa tohto idealistického názoru demokratické krajiny, ktoré sa ku svojim občanom správajú s rešpektom, sa pravdepodobnejšie s rovnakým rešpektom budú správať k iným krajinám. V praxi je, samozrejme, ovplyvňovanie smerovania iných spoločností ťažká a dlhodobá úloha. Medzičasom však treba reagovať na naliehavé globálne výzvy, niekedy aj za spolupráce odporných režimov.

Posledná otázka sa týka prístupu nominantov k samotnému výkonu zahraničnej politiky. Aký mix unilateralizmu a multilateralizmu budú uprednostňovať a ktoré nástroje – od diplomacie cez sankcie až po spravodajské operácie a použitie vojenskej sily – budú využívať najčastejšie?

Odpovede na tieto otázky budú jasnejšie počas kampane. Američania počas nej získajú lepšiu predstavu, koho voliť, a ľudia všade inde nadobudnú presnejšiu predstavu, čo majú očakávať, keď sa v januári 2017 ujme funkcie 45. americký prezident.

© Project Syndicate