Denník N

Smútok z Nobelovej ceny

Peter Handke. Foto - TASR/AP
Peter Handke. Foto – TASR/AP

Handke je známy ako podporovateľ vojnových zločincov Miloševiča a Karadžiča. Jeho jazyková vynaliezavosť nedokáže zastrieť zľahčovanie nedávnych vojnových zločinov.

Autor je spisovateľ

Na jeseň ako čitateľ netrpezlivo čakám na vyhlásenie literárnych cien, ktoré pre mňa i pre okolité vydavateľstvá objavia nové mená a budúce hviezdy. Goncourtova cena, Booker Prize, Costa, National Book a celý rad ďalších národných cien je inšpiráciou k novým prekladom a knižní fajnšmekri môžu nachádzať novú krásu, prípadne porovnávať prácu poroty s vlastným vkusom.

Literatúra, samozrejme, nie sú preteky a kritériá jednotlivých cien sa líšia. Ani pri Nobelovej cene, najstaršej a najvýznamnejšej, nie je možné určiť jednoznačného víťaza, ktorý by mal byť objektívne najlepším. Každý rok sa porota môže rozhodovať medzi stovkami prvotriednych autorov, ktorí znesú najprísnejšie kritériá, a tak by sa mohlo zdať, že je nakoniec jedno, kto cenu dostane. No nie je to tak.

Nobelova cena za literatúru mala po sexuálnom a stávkovom škandále čas na nápravu reputácie a obnovenie dôvery verejnosti. Po ročnej pauze oznámil Nobelov výbor mená dvoch laureátov zo strednej Európy. Za rok 2019 ním bol Peter Handke, rakúsky spisovateľ a scenárista, ktorý spolupracoval napríklad s Wimom Wendersom na filme Nebo nad Berlínom.

Je to pán spisovateľ a kopu jeho výborných kníh máme k dispozícii v slovenských a českých prekladoch, napriek tomu bolo jeho menovanie za laureáta pre mňa nepríjemným prekvapením. Handke je totiž známy ako podporovateľ a obhajca vojnových zločincov Slobodana Miloševiča a Radovana Karadžiča a pri mojom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nobelove ceny

Teraz najčítanejšie