Denník N

Za urážky v internetových diskusiách sú zodpovední majitelia webov, rozhodol súd v Štrasburgu

Estónsky spravodajský portál dostal pokutu za to, že neodstránil urážlivé príspevky dostatočne rýchlo. Rozsudok môže mať vplyv aj na fungovanie slovenských portálov.

Majitelia webov sú zodpovední za obsah internetových diskusií. Nevhodné príspevky by mali zmazať aj bez toho, aby ich na ne niekto upozornil. Rozhodol o tom v utorok Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.

Súd rozhodoval v prípade sporu o hanlivé a výhražné komentáre na portáli Delfi.ee, jednom z najnavštevovanejších spravodajských webov v Estónsku. Anonymní užívatelia na ňom v roku 2006 urážali prevádzkovateľa lodnej dopravy k miestnym ostrovom, ktorý nechal trasu v zime prerážať ľadoborcami. Znemožňoval tým vznik lacnejšej a časovo menej náročnej trasy pre autá po silnom ľade.

Dopravná spoločnosť prevádzkujúca trajekty portál zažalovala. Estónske súdy jej dali za pravdu a v roku 2008 uložili portálu Delfi peňažnú pokutu vo výške 5.000 estónskych korún (vyše 300 eur).

Právni zástupcovia spravodajského webu sa na súdoch obhajovali slobodou slova. Podľa sudcov ale prevádzkovatelia portálu neodstránili urážlivé komentáre dostatočne rýchlo. Urobili tak totiž až na žiadosť dopravnej spoločnosti šesť týždňov po uverejnení článku, pod ktorým sa objavili.

Súd tvrdil, že redakcia mala vzhľadom na obsah článku očakávať negatívne reakcie a urobiť všetko preto, aby boli včas odstránené.

Médiá sa budú radiť s právnikmi

Na Slovensku bola doposiaľ zaužívaná prax, že majitelia webov nenesú zodpovednosť za príspevky v diskusiách, kým na ne neboli upozornení. Ak ale dostali upozornenie a problematické komentáre neodstránili, mohli byť voči nim podstúpené právne kroky.

Rozhodnutie súdu v Štrasburgu môže ale znamenať, že nesú zodpovednosť za všetky príspevky, aj za tie, o ktorých nevedia. Respektíve, že ak sa chcú vyhnúť právnym problémom, mali by nájsť kapacity na skontrolovanie každého príspevku, ktorý čitatelia pod článkami napíšu.

„Momentálne sa venujeme interpretácii predmetného rozsudku v spolupráci s interným právnym oddelením,“ informovala Andrea Mlynárová, PR manažérka spoločnosti Zoznam, pod ktorú patrí napríklad bulvárny spravodajský web Topky. To, či firma zmení spôsob moderovania diskusií budú vedieť až po dôkladnej analýze rozhodnutia a dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú.

„Rozhodnutie ESĽP konzultujeme s právnikmi, ale v súčasnosti neplánujeme robiť žiadne významné zmeny v rámci našich diskusií,“ povedala šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová. SME.sk už v decembri 2013 zaviedlo moderované diskusie, ktoré využíva pod niektorými článkami. Pod problematickými textami redakcia diskusie vôbec neotvára. „Jedna z možností je kontrolovať pred zverejnením každý jeden diskusný príspevok, ale takýto mechanizmus by bol časovo aj finančne extrémne náročný a momentálne nerealistický,“ vraví Balogová.

Denník N tiež neotvára diskusie pod všetkými článkami. Avšak tam, kde sú, je snaha, aby v nich diskutovali aj samotní autori článkov. Rozsiahlejšie otváranie diskusie pod článkami v súčasnosti brzdí aj nedokonalý a provizórny systém. Ten chce redakcia Denníka N v budúcnosti zásadnejšie prerábať.

Potrebná je hlbšia analýza rozsudku

Kontrolu každého príspevku, ktorý čitatelia na webe napíšu, si nevie predstaviť ani Aleš Miklík, riaditeľ médií českej spoločnosti Internet Info a člen Komisie samoregulácie obsahu v Sdružení pro internetový rozvoj (SPIR). „Ručné schvaľovanie každého nového príspevku by bolo nad rámec síl asi každého väčšieho vydavateľa,“ povedal.

„Určite budeme zisťovať, čo to konkrétne znamená pre našu situáciu vzhľadom k tomu, akým spôsobom zatiaľ diskusie prevádzkujeme. Medzi ostatnými vydavateľmi sme totiž zatiaľ pomerne liberálne a snažíme sa do diskusií zasahovať len v nutných prípadoch, okrem jedného webu (Digizone.cz) nevyžadujeme ani registrácia,“ povedal Miklík. „Okrem toho ale očakávam spoločnú analýzu a postup v rámci združenia SPIR, pretože rozhodnutie ESĽP sa týka všetkých zapojených vydavateľov.“

Český právnik Marek Antoš na Facebooku vysvetľuje, že v prípade estónskeho webu Delfi nešlo o sporné výroky, ktoré vydavateľ nemal ako overiť, ale že išlo o mimoriadne nenávistné a vulgárne diskusné príspevky. Súd podľa neho bral do úvahy aj to, že Delfi je jedným z najväčších estónskych vydavateľov.

Ešte v januári poslalo 69 médií a internetových spoločností (napríklad Google, Guardian či Svetová asociácia novín – WAN/IFRA) sudcom ESĽP otvorený list, v ktorom ich upozorňovali, že ich verdikt môže otvoriť Pandorinu skrinku a môže mať zásadný vplyv na slobodu slova v digitálnom svete.

Verdikt ESĽP by mohol mať vplyv na prevádzkovateľa internetových stránok vo všetkých 47 krajinách Rady Európy. Jej členmi sú okrem 28 štátov Európskej únie aj Švajčiarsko, Nórsko, Turecko aj väčšina krajín juhovýchodnej a východnej Európy, vrátane Ruska a Ukrajiny.

Proti rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva sa už nemožno odvolať.

Viac k téme: Analýza rozsudku na blogu London School of Economics and Political Science

Teraz najčítanejšie