Denník N

Čistič Pellegrini

Problém premiéra nie je len to, že bude jednotkou na kandidátke Smeru. Viac o ňom vypovedá fakt, že akceptuje ako dvojku Fica.

Karpatská verzia rozprávkovej klasiky Alenka v ríši zázrakov, pri ktorej nemožno nevychádzať z úžasu, čo sa to tu deje (alebo skôr nedeje), obsahuje jednu zásadnú otázku. Čo ešte robí Peter Pellegrini po kočneriáde v Smere?

Jediná možná odpoveď je, že napriek svojej inteligencii verí nezmyslu, že časť strany nie je odnožou mafie, ale treba potrestať iba zopár nehodných jednotlivcov typu Jankovská a všetko bude fajn. Ako predtým. Niet iného vysvetlenia ako to, že premiér naozaj verí ilúzii, že je možný rebranding beznádejnej strany, že je možné z voličov naďalej robiť poslušné stádo. Sociálnymi balíčkami a inými formami nákupu hlasov.

Paradoxne, nie tak dávno boli časy, keď aj skúsení komentátori vysvetľovali to, čo populárny Pellegrini hovorí ako jasnú indíciu toho, že má rodnej strany plné zuby. A že zdúchne povedzme k Druckerovi. Veď je už pekných pár mesiacov, vlastnej od jej začiatku vo funkcii v dojemnej zhode a má rešpekt pred prezidentkou, ktorej kľúčovou agendou je pritom náprava uneseného právneho štátu. A kto ho uniesol, pán premiér, ak nie Smer so spolupáchateľmi?

Jeho nadštandardne korektné vzťahy s prezidentkou by aj boli uveriteľné. Až na to, že vidiac sám seba v pozícii víťaza, ju najnovšie žiada, aby po voľbách

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Peter Pellegrini

Komentáre

Teraz najčítanejšie