Denník N

Výpoveď o ukradnutom štáte podal Marian Kočner vierohodnejšie ako režisérka Zuzana Piussi

Z filmu Ukradnutý štát Zuzany Piussi. Foto - D1film
Z filmu Ukradnutý štát Zuzany Piussi. Foto – D1film

Slabina filmu Ukradnutý štát spočíva v tom, že dáva na jednu úroveň konšpirátorov s čestnými novinármi.

Režisérka Zuzana Piussi si nemohla vybrať horší termín na uvedenie svojho filmu Ukradnutý štát do kín, než sú tieto dni. V porovnaní s dialógom medzi Marianom Kočnerom a Dobroslavom Trnkom, ktorý bol zverejnený v pondelok, totiž jej film nevyhnutne prehráva súboj o zachytenie skutočnosti v jej pravej podobe.

Na jednej strane to nie je fér. Oba dokumenty sú zhruba rovnako dlhé, lenže kým Piussi pracovala na filme dva roky, Kočner to zvládol za niečo vyše hodiny. A kým film Zuzany Piussi sa brodí mätežou postáv, ktoré o Kočnerovi hovoria z druhej ruky, Kočner sa vo svojom vlastnom dokumente sám obnažuje až na dreň.

Na druhej strane, film Zuzany Piussi prehral aj tam, kde nemusel, lebo nevyužil výhodu dvojročnej lehoty na ujasnenie svojho posolstva. Bludy luhárov a manipulátorov stavia na roveň tých, ktorí pátrajú po pravde. Výsledkom je dojem, ktorý by sa dal vyjadriť názvom knihy Petra Pomeranceva o cieľoch ruskej propagandy: Nič nie je pravda a všetko je možné.

Starí Peržania verili, že „kozmos je bitevným poľom medzi dobrom a zlom, ktoré sú si rovné“, píše historik Tom Holland vo svojej novej knihe Dominion o vplyve kresťanstva na európske myslenie – aj to sekulárne. Kresťanstvo, najmä zásluhou Augustína, prinieslo nový pohľad na zlo, ktoré „nemá nezávislú existenciu, ale je to korupcia dobra“. A kresťanstvo tiež dalo zlu konkrétnu tvár, tak ako žiadne iné náboženstvo pred ním, „nikdy predtým nebolo obdarované takou mocou a charizmou“.

Preto býva v európskej tradícii – aj v európskom umení – zlo jasne pomenované a zobrazené. Samozrejme, moderné umenie sa dnes často pohráva s formou tohto zobrazenia, estetizuje zlo a občas prekročí hranicu, za ktorou sa už jeho rysy rozmazávajú. To sa prihodilo filmu Ukradnutý štát.

Slovenské panoptikum

Sila Kočnerovho dokumentu spočíva v tom, že jeho autor o žiadnom posolstve (okrem nadbiehania Jaroslavovi Haščákovi) nepremýšľal a jednoducho len nevedomky ukazuje zlo v jeho čírej podobe. Film Zuzany Piussi ho svojou umeleckou formou nevedomky relativizuje.

Režisérka zjavne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie