Kočner nadával? Hrozné!

Autorka je knižná editorka

Raz v zime sme kráčali na chalupu hore kopcom, dve osoby a pes, v hmle takej hustej, že mi vlastný hlas znel, ako keby ma zahádzali starými novinami. Na druhý deň sa v slnečnom jase pod modrou oblohou vyjavila na stvrdnutom snehu krutá pravda – ľudské bytosti urobili v hustej hmle kopu zbytočných krokov a nakreslili rôzne krivky, zatiaľ čo pes sa bez rozpakov ťahal rovno.

Obdivujem človeka, ktorý vymyslel názov pracovnej skupiny Národnej kriminálnej agentúry – Hmla. Výborne sa to vyslovuje a ešte aj môžeme prokrastinovať nad otázkou, čo tým chcel asi povedať. Že tam už nič neuvidíme? Že sa budú motať ako so zaviazanými očami? Urobia kopu zbytočných krokov? Treba im držať palce a pestovať optimizmus, ale osobne sa cítim lepšie, keď sa zoskupenie s cieľom chytať zločincov volá trebárs Jastrab. Možno je názov Hmla len opisom súčasnej situácie. Zreteľne to cítim, keď príde reč na vulgarizmy. Ako keby sme nevedeli narýchlo uchopiť všetok ten hnus, tak sa bezmocne obrátime na vulgarizmy, aby vyznačili hranicu medzi slušnými a neslušnými ľuďmi.

Lenže osoby, s ktorých súkromnými konverzáciami sa teraz oboznamujeme, nie sú svine pre používanie vulgarizmov, ale pre oveľa horšie obsahy. Okrem tých podstatných z pohľadu zákona nepozorujem, že by sa niekto ovieval vejárom, lebo tam zbadal napríklad antisemitské reči, ktoré sú však nepochybne oveľa škodlivejšie spoločensky, respektíve hodnotovo – dnes, keď nenávisť rastie merateľným spôsobom.

Mohli ste si prečítať:

„Takto to dopadne, keď dá niekto židovku za ministerku spravodlivosti.“

„K…y židovské.“

„Nepodceňujte koktavú a jej židovskú lobby.“

Toto nevybodkovateľné je podstatne horšie, ale ak sa červenáme nad tým, že gauneri v súkromných rozhovoroch používajú nadávky, sme smiešni.