Denník N

Čo hovoria výsledky súťaže CE.ZA.AR? Víťazia tí, čo nestavajú

Premena socialistickej školy, nový park, prístavba chaty, minimalistický interiér. Foto - Petra Bošanská, Jakub Kopec, Toito, Miro Pochyba
Premena socialistickej školy, nový park, prístavba chaty, minimalistický interiér. Foto – Petra Bošanská, Jakub Kopec, Toito, Miro Pochyba

Prehliadka architektonickej tvorby by si zaslúžila jasnejší kánon hodnotenia.

Bol to len neškodný pódiový gag. Moderátor Pišta Vandal chcel v debate prepojiť jedného z laureátov so zástupcom výrobcu stavív, ktorý cenu odovzdával. A to otázkou, či pri práci využíva produkty firmy. Autor modulových drevodomov pokrútil hlavou a trochu zahanbene odpovedal, že omietky využiť nevie.

Zanedbateľný detail. No predsa v niečom signifikantný pre celé tohtoročné finále súťaže, ktorého výsledky sme sa dozvedeli minulý týždeň.

Nové hmoty

Architektúra je stále všeobecne vnímaná ako napĺňanie priestoru, ako tvorba hmôt (tak tomu hovoria architekti), ako plastická estetická hodnota, okolo ktorej môžeme chodiť, fotografovať si ju, bývať v nej alebo sa v nej venovať rôznym činnostiam.

Je to tvorba niečoho nového, hmatateľný prejav toho, že k svetu vieme niečo pridať, nejako ho rozšíriť. A potom sa týmto fyzickým, prekvapivým a vizuálne zaujímavým výsledkom – prečo nie – aj pochváliť.

Aj v štatúte súťaže CE.ZA.AR sa píše, že jej hlavnou úlohou je „kultivovať verejné povedomie o nutnosti rozvoja kvalitnej architektúry, ako základného princípu zvyšovania kvality životného prostredia vytváraného výstavbou“.

Keď sa však pozrieme na aktuálnych víťazov, výstavba nie je nevyhnutne to, čo ich spája. Ak to trochu zjednodušíme, majú spoločný dokonca presný opak:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie