Salutujúci futbalisti, obyčajní zaslepení nacionalisti

Aj ten najdemokratickejší politik rád využije na vlastnú propagáciu športové a herecké celebrity. Sú populárne a mnoho ľudí ich z nejakého záhadného dôvodu považuje za arbitrov kvality bez ohľadu na to, či už z dotyčnej celebrity niekedy vypadlo čokoľvek múdre. To, čo podporujú, je v očiach veľkej časti pospolitého ľudu určite dobré.

Skutočne dôležitú úlohu však takéto celebrity zohrávajú pre nedemokratických politikov. Čím slabšia je ich demokratická legitimita, tým viac si ju potrebujú zvyšovať inak, napríklad aj zneužívaním celebrít a privlastňovaním si ich úspechov a popularity.

Aj preto platí, že sa síce v športe dopuje azda všade, v najväčšej miere a hlavne systematicky sa to však robí v krajinách, ako sú Čína a Rusko. Úspechy športovcov sa tam stávajú úspechmi vládcu danej krajiny a zakrývajú jeho činy a zločiny.

A celebrity v diktatúrach často požadované úlohy poslušne a niekedy aj nadšene plnia. Či už preto, lebo sú k tomu nútené, alebo si ich režim niečím kúpi, prípadne sú jednoducho ohlúpnuté všadeprítomnou propagandou podobne ako ich okolie.

Nevieme, čo z toho niektorých tureckých futbalistov núti, aby verejne oslavovali svojich vojakov, ktorí sa vydali do susednej krajiny dobývať územia a páchať vojnové zločiny – či aspoň umožniť svojim spojencom, aby takéto zločiny páchali.

Zdá sa však, že to aspoň časť z nich robí dobrovoľne a rada, takže hlavnú úlohu asi bude hrať obyčajný nacionalizmus. V Turecku bol vždy silný a štátom podporovaný. Erdoganov režim sa navyše otvorene hlási k dedičstvu Osmanskej ríše, z ktorého logicky plynú aj nejaké územné nároky.

Zaujímavé je, že tento zaslepený nacionalizmus mnohým tureckým hráčom vydrží aj po rokoch hrania v západných kluboch a života v západných krajinách. Stačí si spomenúť na príklad nemeckých futbalových hviezd tureckého pôvodu, ktoré boli urazené tým, že ich okolie nemalo pochopenie pre oslavovanie diktátora a pre to, že Erdoganovi pomáhali vo volebnej kampani.