Rastislav Kačmár
Turecká ofenzíva v Sýrii sa na päť dní zastaví. S Erdoğanom to dohodla americká delegácia v zložení viceprezident a minister zahraničia, ktorú pôvodne turecký prezident odmietol prijať.
Čo vyrokovali: Turci dočasne zastavia bojové operácie a dajú tak Kurdom priestor na to, aby sa stiahli z oblasti, v ktorej chce Erdoğan vytvoriť bezpečnostnú zónu.
Na stiahnutie takzvaných Sýrskych demokratických síl by mali dohliadať Američania, ktorí zároveň veria, že dočasné zastavenie bojov sa prenesie do trvalého prímeria na severe Sýrie.
Utekajú a zomierajú: Dočasné prímerie prichádza po ôsmich dňoch ofenzívy, počas ktorých sa začali napĺňať mnohé negatívne predpovede toho, čo môže priniesť. Boje na severe Sýrie už priniesli desiatky mŕtvych. Ide hlavne o kurdských bojovníkov a civilistov.
Viac ako 300-tisíc ľudí navyše utieklo zo svojich domovov. Minulosťou je aj kurdská autonómia. Kurdi si totiž na pomoc v boji proti Turkom zavolali sýrsku armádu.
Prečo to urobili, vysvetlili jednoducho a jasne: Ak si máme vybrať medzi kompromisom a genocídou, vyberáme si život.
Čo s teroristami: Európa sa s najväčšími obavami pozerá na to, ako z väzení a utečeneckých táborov utekajú členovia Islamského štátu a ich rodiny.
Arabsko-kurdské Sýrske demokratické sily totiž nemajú dosť ľudí na to, aby zvládali boj proti silnej tureckej armáde a zároveň strážili teroristov a ich rodiny.
Milície ešte pred tureckým rozhodnutím o zastavení bojov oznámili, že sa definitívne budú sústrediť na to prvé. A zároveň pozastavili operácie proti tomu, čo z IS v Sýrii zostalo.
Ďalšie dôsledky: Z amerického ústupu navyše vyťažil Putin, ktorý na sever Sýrie poslal ruské jednotky. Tie sa mali postarať o to, aby po sebe nezačali strieľať dvaja ruskí spojenci – Sýria a Turecko.
Ktorú stranu by si Putin vybral, ak by k tomu došlo, nevie nikto.
Brexit: Máme dohodu, no brexit stále nie je istý
Takmer sedem mesiacov odo dňa, keď mala Británia pôvodne odísť z EÚ, sa črtá nádej, že brexit nebude tvrdý. Vo štvrtok sa vyjednávači dohodli na novej podobe dohody, ktorá by mala zaručiť, že Británia 31. októbra naozaj odíde z Únie.
Čo je v dohode: Takzvaná írska poistka z dohody zmizla. Novinkou je, že Severné Írsko zostane v britskom colnom priestore, no zároveň bude vstupným bodom na jednotný trh EÚ.
Časť únijných pravidiel tak bude platiť aj pre Severné Írsko a britské úrady budú uplatňovať britské poplatky a clá na tovar, ktorý skončí v Severnom Írsku. Ak by sa mal posúvať ďalej, budú sa vyberať európske clá. Tento stav budú po štyroch rokoch prehodnocovať severoírski poslanci.
Nič nie je isté: Boris Johnson označil dohodu za skvelú, no nie každý súhlasí. Britské médiá poukazujú na to, že nie je veľmi odlišná od toho, čo zástancovia brexitu ešte za vlády Theresy Mayovej odmietali.
Proti tomu, ako dohoda vyzerá, je opozícia aj severoírska Demokratická unionistická strana (DUP), kľúčový spojenec Johnsona v parlamente. Bez hlasov DUP, ktorá Johnsonovu vládu dlhodobo podporuje, môže mať premiér problém pretlačiť dohodu cez poslancov.
Čo bude ďalej: Dohodu vo štvrtok večer schválili lídri štátov EÚ. V sobotu o nej na mimoriadnom a netradičnom víkendovom rokovaní budú hovoriť aj britskí poslanci. Schváliť ju navyše bude musieť aj Európsky parlament.
Ak sa to podarí, 31. októbra Británia odíde z EÚ a nastane prechodné obdobie, počas ktorého sa dohodnú ďalšie vzťahy. Ak sa to nepodarí, v hre je stále aj odklad brexitu.
Severná Amerika: Warrenová sa dotiahla na Bidena
Demokratická strana má nového favorita na zisk prezidentskej nominácie. To, čo sa už pár týždňov ukazovalo na číslach prieskumov a miliónoch vyzbieraných od darcov, potvrdili aj politici.
Čo sa stalo: Dvanásť kandidátov z Demokratickej strany v noci z utorka na stredu diskutovalo v ďalšej predvolebnej debate.
Z toho, ako vystupovali a koho najviac kritizovali, bolo jasné, že za najväčšiu favoritku popri bývalom viceprezidentovi Bidenovi (a možno aj pred ním) považujú Elizabeth Warrenovú.
Od Warrenovej chceli hlavne to, aby vysvetľovala, z čoho zaplatí zdravotné poistenie pre všetkých, ktoré chce presadiť.
Prečo to tak je: Doteraz sa kandidáti vymedzovali práve voči Bidenovi, no aktuálne trendy im naznačujú, že Biden už nie je neohrozený líder medzi demokratmi.
V priemere prieskumov stále o zopár percent vedie bývalý viceprezident, ale trend je jasný. A hovorí v prospech Warrenovej, ktorá rastie. Aj v kľúčových štátoch, ktoré v primárkach volia medzi prvými.
Americkí analytici predpovedajú, že ak sa trend nezmení, o pár týždňov by Warrenová mohla definitívne predbehnúť Bidena aj v priemere prieskumov.
Ešte nemá vyhraté: Biden od ohlásenia kandidatúry ťažil z toho, že ho v USA ako Obamovho viceprezidenta pozná prakticky každý.
Pomáha mu aj to, že je zmierlivejší a stredovejší kandidát, ktorý by mohol zaujať aj konzervatívnejších či nerozhodnutých voličov.
Pri Warrenovej sa, naopak, najčastejšie spomína otázka, či dokáže Trumpa poraziť kandidátka, ktorá má u mnohých nálepku socialistky.
Senátorka je progresívnejšia ako Biden a je populárna hlavne medzi voličmi, ktorí sú viac naľavo. Tam však musí súperiť s Berniem Sandersom, ktorý sa po infarkte vrátil do kampane a tento týždeň získal silného spojenca – Alexandriu Ocasio-Cortezovú, mladú hviezdu Demokratickej strany.
Latinská Amerika: Venezuelčania majú vyžiť z 15 dolárov na mesiac
Vo Venezuele znovu zdvihli minimálnu mzdu. Za normálnych okolností by to bola dobrá správa.
V štáte, ktorý je v hlbokej ekonomickej kríze a kde si ľudia nedokážu zabezpečiť ani základné potraviny a hygienické potreby, je to naopak. Ukazuje to, že Venezuela padá stále hlbšie.
Čo sa mení: Minimálna mzda by mala stúpnuť o viac ako 350 %, no aj po radikálnom zvýšení bude z nášho pohľadu smiešne nízka. Po tom, čo stúpne tento rok už tretíkrát, bude stále iba na úrovni 15 amerických dolárov.
Prečo sa to mení: Venezuela stále čelí hyperinflácii, ceny sa zvyšujú doslova zo dňa na deň a bežní ľudia nemajú ani na to, aby si kúpili jedlo. Napríklad kura stálo minulý mesiac v obchode v prepočte štyri doláre.
Nízka kvalita života sa ukazuje aj v údajoch z roku 2017, podľa ktorých 64 % ľudí v dôsledku nekvalitnej stravy schudlo – v priemere 11 kíl.
Z krajiny navyše utiekli viac ako štyri milióny ľudí.
Malá pomoc: Zvýšenie mzdy tak Venezuelčanom zrejme pomôže iba na pár dní. Potom inflácia znovu pohltí doláre, ktoré im vláda umelo pridala.
Z dlhodobého hľadiska tak tento krok vlády nič nevyrieši. Venezuela ostáva v patovej situácii aj na politickej scéne. Od januárového pokusu opozície prebrať moc sa nezmenilo takmer nič.
Líder opozície Juan Guaidó síce pre viac ako 50 štátov sveta je legitímnym prezidentom Venezuely, no reálnu moc nemá. A Maduro robí všetko preto, aby ju ani nemal. Snahy o dialóg medzičasom vždy stroskotali.
Európa: Katalánci dostali tvrdé tresty, no nezávislosti sa nechcú vzdať
Katalánsko znovu protestuje. Dôvodom je pondelkový verdikt španielskeho najvyššieho súdu, ktorý odsúdil dvanásť katalánskych politikov a aktivistov za referendum o nezávislosti z roku 2017.
Ako dopadli: Tresty sú rôzne, pohybujú sa od deväť do trinásť rokov a obsahujú aj zákaz pôsobiť vo verejnej funkcii. Najvyšší trest dostal bývalý katalánsky vicepremiér Oriol Junqueras.
Katalánski lídri tresty za referendum, ktoré Madrid považuje za ilegálne, označujú za nehorázne a celý proces za politický. Uvažujú nad odvolaním na ústavnom súde a prípadne aj na Európskom súde pre ľudské práva.
Kto má pravdu: Obe strany majú svoje argumenty. Madrid sa odvoláva na ústavu, podľa ktorej je Španielsko nedeliteľné, a na rozhodnutia súdov, ktoré referendum zakázali.
Barcelona zas argumentuje demokraciou a právom na organizáciu hlasovania, v ktorom by Katalánci mohli rozhodnúť o svojej budúcnosti. Po príklady najčastejšie chodí do Škótska a Quebecu, kde sa takisto konali referendá o nezávislosti.
Čo bude ďalej: Protesty v katalánskych mestách priniesli aj násilie, desiatky ľudí utrpeli zranenia, demonštranti blokovali ulice, cesty aj barcelonské letisko.
Katalánska nezávislosť je tak v Španielsku znovu v centre pozornosti. A to aj preto, že Španielsko je momentálne v kampaňovom mode pred novembrovými parlamentnými voľbami.
Na téme budú chcieť získať politický kapitál všetky strany, no skutočné riešenie je v nedohľadne – ustúpiť totiž zatiaľ nechce ani jedna strana.
Afrika: Lovci idú proti Boko Haram
Nigérijský štát si nedokáže poradiť s radikálmi z islamistického hnutia Boko Haram. Iniciatívu do vlastných rúk preto berú miestni lovci.
O čo ide: Boko Haram je africké hnutie, ktoré presadzuje najradikálnejšiu verziu islamu. Je za to, aby v Nigérii platilo islamské právo šaría, a veľa o jeho ideológii prezrádza aj jeho samotný názov, ktorý v preklade znamená „západné vzdelanie je hriech“.
V regióne okolo Čadského jazera útočí na štátne zložky aj na civilistov a na svedomí má desaťtisíce obetí. Milióny ľudí v dôsledku násilia, ktoré Boko Haram šíri, utiekli zo svojich domovov.
Prečo lovci: Rozhodnutie postaviť sa nebezpečným teroristom urobili priamo lovci. Do boja proti Boko Haram by sa mali zapojiť tisíce z nich. Sami tvrdia, že ich naň predurčuje najmä to, že región poznajú lepšie ako ktokoľvek iný.
Lovcov podporuje aj guvernér nigérijského štátu Borno, v ktorom je Boko Haram najaktívnejšie. Má na to dobré dôvody: násilie okrem úmrtí civilistov škodí aj školstvu či pokusom o ekonomický rozvoj. Nepokoj totiž odrádza aj zahraničných investorov.
Európa môže mať druhého premiéra s menom Orban. Poverenie na zostavenie novej rumunskej vlády totiž dostal líder opozičnej Národnej liberálnej strany Ludovic Orban.
Vládu sa pokúsi zostaviť po tom, čo parlament minulý týždeň vyslovil nedôveru socialnodemokratickej vláde, ktorej dlhoročný líder Liviu Dragnea sedí vo väzení.
56-ročný Orban to nebude mať jednoduché, opozícia v Rumunsku je rozdrobená a dopredu nemá isté, že v parlamente získa dôveru.
Nová vláda by mala Rumunsko doviesť k parlamentným voľbám, ktoré sú naplánované na druhú polovicu budúceho roka.
Foto týždňa
Správkyňa Hongkongu Carrie Lamová v parlamente, v ktorom sa jej nepodarilo predniesť výročný prejav. Lamovej kritici ju dvakrát prerušili a vyzývali ju, aby odstúpila. Prejav nakoniec prebehol cez telemost.
Čo čítať v zahraničných médiách:
Politika Donalda Trumpa voči Sýrii je katastrofa, za ktorú si môže sám. Katastrofa, ktorá sa rozvíja po tom, čo kapituloval pred tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, by mohla byť začiatkom konca jeho prezidentskej éry.
Komentár PJ Crowleyho, bývalého štátneho tajomníka na americkom ministerstve zahraničných vecí, pre BBC
Ázijsko-pacifický región je zaplavený metamfetamínom. Medzinárodná jednotka pátra po Kanaďanovi narodenom v Číne, ktorého podozrieva z toho, že stojí na čele obrovskej dílerskej siete s ročným ziskom 17 miliárd dolárov.
Veľký text agentúry Reuters o ázijskom El Chapovi, najhľadanejšom mužovi v regióne
Ponúka sa možnosť mávnuť rukou nad dianím kdesi v Tramtárii pod Saharou, pretože to nie je naša vec. No v globalizovanom svete by to bolo krátkozraké, pretože aktuálna pohodlná nečinnosť by sa nám vrátila o pár rokov neskôr, keď by masy utečencov z krajín pod útlakom islamistov zúfalo búchali na stredomorské brány a dožadovali sa vstupu do EÚ.
Tomáš Nídr pre Deník N o africkom fronte vojny proti džihádistom, na ktorý sa neprávom zabúda
Najprv sa ma snažili zlomiť – to bolo hneď po mojom zatknutí. Potom mi ponúkli dohodu: sedem rokov vo väzení za priznanie a nejaké mená. Chceli, aby som obvinil niekoho dôležitého v Kyjeve, bolo im jedno, kto to bude. Inak mi hrozili, že ma zavrú na 20 rokov.
Oleg Sencov v rozhovore pre Spiegel
Júl bol najteplejší mesiac v histórii Aljašky. Obdobie od marca do augusta zas predstavuje najteplejších šesť mesiacov s teplotami vysoko nad dlhodobým priemerom. Dôsledky rýchleho otepľovania sú viditeľné všade: od miznúceho ľadu cez nebo zakryté dymom z lesných požiarov po skutočnosť, že zvieratá sa objavujú tam, kde by sa nemali, a neobjavujú tam, kde by mali.
Ak chcete vedieť, ako vyzerá zmena klímy v praxi, spýtajte sa obyvateľov Aljašky, píše portál Grist
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
