Dušan MikušovičAj keď sa veľká časť spisu Gorila venuje biznisu, rozdeľovaniu provízií z privatizácie či verejných obstarávaní a podnikateľským záujmom Penty, preberajú sa v ňom aj politické otázky a je z nej jasné, že šéf Penty chcel z úzadia ovplyvňovať politikov a aj zakladať stranu.
Jednou z najznámejších pasáží je tá, kde Jaroslav Haščák hovorí o demokracii ako o „nahovno“ systéme. „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch,“ vyhlasuje šéf Penty na nahrávke.
Na zázname zo začiatku januára 2006 sa Haščák rozpráva s Jirkom Malchárkom o aktuálnej politickej situácii pred predčasnými voľbami. Po voľbách v júni 2006 napokon vládu zostavil Smer Roberta Fica s HZDS a SNS. Haščák podľa Gorily pred voľbami odhadoval, že koalícia SDKÚ – SMK – KDH získa spolu viac hlasov ako Smer a zostavovanie vlády sa bude lámať na Mečiarovom HZDS.
V tom mal Haščák pravdu – spolu s Malchárkom však navyše podľa Gorily chceli ovplyvniť predvolebnú matematiku vznikom novej politickej strany.
„Projekt NPS“ alebo Penta a strana Nádej
O možnosti vzniku novej strany sa Haščák a Malchárek bavili viackrát. Malchárek v roku 2002 kandidoval za Alianciu nového občana Pavla Ruska, z ktorej sa však väčšina poslancov strany neskôr odtrhla. Aj o tom sa v Gorile hovorí: „Náklady puču v ANO vyčísľuje Haščák na okolo 50 miliónov korún,“ píše sa v analytickom spise.
Haščák s Malchárkom 5. januára 2006 prebrali viac možností, ako by bývalý automobilový pretekár mohol pokračovať v politike. Prvá bola pridať sa k SDKÚ, to však nevyhodnotili ako veľmi reálne, lebo pre Haščáka by bolo problematické presadiť v SDKÚ Malchárka už len na miesto poslanca Národnej rady. Po tom navyše Malchárek, v tom čase minister hospodárstva, ani netúžil.
„To padám na úroveň, na ktorej som bol v SOP, radový pešiak, v podstate tebe neužitočný, mne z hľadiska stráveného času a hľadiska možného potenciálu príjmov tiež nezaujímavý, nie?“ hovorí na zázname Malchárek. „Je to tak, súhlasím,“ odpovedá Haščák.
Dlhší čas venovali možnosti založiť novú politickú stranu, ani jeden však nevidel ako pravdepodobné, že by sa táto strana dostala do parlamentu. No zvažovali, že ak by nová strana pred voľbami v prieskumoch získavala medzi 0,5 a 3 percentami hlasov, mohli by ponúknuť pred voľbami fúziu s SDKÚ výmenou za posty v exekutíve.
Preberali najmä to, že nová strana potrebuje nové tváre. Haščák povedal, že za 10 miliónov vtedajších korún ponúkol funkciu v novej strane Marošovi Šefčovičovi, s ktorým sa dobre pozná. Šefčovič bol v tom čase veľvyslancom Slovenska pri EÚ, no ponuku podľa Gorily odmietol.
„Takýto rozhovor si určite nepamätám. Ja sa so Slavom Haščákom poznám len zo školy, keďže sme obidvaja študovali v Moskve. On sa rozhodol pre súkromný biznis, ja pre diplomaciu. Nepamätám si takýto rozhovor, ani žiadnu ponuku,“ povedal Šefčovič počas tohtoročnej prezidentskej kampane.
Debata bola aj o tom, aká má nová strany byť: videli ju ako stranu stredu, pragmatickú, ktorá by sa nemala profilovať ako pravicová či liberálna strana, ako to chcel (dnes už zosnulý) minister kultúry František Tóth, s ktorým v novej strane rátali. „Oveľa viac bude záležať na tom, aké budeš používať heslá,“ hovorí Haščák Malchárkovi. „Keď budeš používať heslá, že sme pragmatická strana, síce ideologicky stred, budeš odoberať viacej Ficov, nie im.“
„Volič nevie nič“
O tri dni neskôr – v tom istom rozhovore, keď Haščák nazval voliča „hovnom“. Počuť to presne na zázname Gorily zverejnenom v utorok, v doteraz známom analytickom prepise bola táto časť naznačená.
Haščák už hovoril s Malchárkom aj o konkrétnom názve pre novú stranu. Mala sa volať Nádej. Haščák otvoril debatu o strane slovami, že dôležitú úlohu zohrá štvrtý subjekt.
Malchárek sa začal zamýšľať nad názvom, ktorý im vyšiel z prieskumov. Smial sa, že Nádej je len o trošku lepšie ako Úsvit, teda ako názov strany, ktorú založil bývalý poslanec Komunistickej strany Slovenska Ivan Hopta. „Je to také primitívne trošku, Nádej ako názov. Ale takto vyšli tie prieskumy, no. Ja nie som schopný, kreatívny vymyslieť nič viac,“ povedal Malchárek.
Haščák: Volič je hovno, nevie absolútne nič (video s titulkami);
autori: Martina Koník, Braňo Bezák a redakcia
„Štvrtý subjekt je podľa mňa najdôležitejšia premenná,“ reagoval Haščák v nahrávke. „Na tom sa to dá celé rozbiť. To, že trojkoalícia KDH, SMK a SDKÚ bude mať viac ako Smer, to je isté. Fakt. Ak nepríde nejaká vyššia moc, nejaký totálny prúser, budú mať viacej. Akurát sa to bude celé lámať na tom, či s HZDS alebo nie a či s Mečiarom. Keby fakt vzniklo NPS (nová politická strana – pozn. red.), ktoré by malo osem percent, tak sú budúce voľby vyriešené. To vidím takto.“
„Som zvedavý, ako na to verejnosť zareaguje,“ pokračuje Malchárek. „Keď sa vyhraníme voči Smeru, automaticky musíme povedať, že ani s komunistickou stranou nie, ani so SNS nie. Začneme, s kým nie, čo je fajn. Tým pádom pripustíme, že s Mečiarom áno. No nebudú to ľahké odpovede na tieto otázky. Fakt je, že do volieb treba rozprávať čokoľvek, len nech to dobre vyzerá. Potom už je to úplne odznova.“
Nato Haščák odpovedá: „Tá demokracia je tak nahovno systém. 99 percent… všetky tie kecy, že jak volič povie a volič je úplné hovno. Nevie nič. Fakt nevie nič. O ničom nevie nič. Z tých profesionálnych vecí.“
„Nevie to pozadie,“ súhlasil Malchárek.
„Ale nevie ani čo to je HDP, čo to je verejné financie. Ako ja neviem… Nič. A to vysokoškolsky vzdelaný volič, ešte nevravím o nejakom primitívovi. Tí ľudia vnímajú len totálny absolútny povrch,“ dodáva Haščák.
Vznik strany Nádej ohlásili oficiálne Malchárek, Tóth a bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Alexandra Novotná 22. januára 2006. Zaregistrovaná bola 6. marca 2006 a v parlamentných voľbách nakoniec získala len 0,63 percenta hlasov. V roku 2009 sa premenovala na Európsku demokratickú stranu.
Plány s Rybníčkom a Rezníkom
Haščák podľa Gorily už dlhšie hľadal spôsob, ako zasiahnuť do politiky. Už 13. decembra 2005 hovoril Malchárkovi, že s partnermi z Penty prerokovali vznik novej politickej strany, vtedy však jeho predstava mala ďaleko k zostave, akú nakoniec mala Nádej.
V prepísanom spise Gorila sa píše, že ako najvhodnejší predseda novej strany im vyšiel generálny riaditeľ STV Richard Rybníček. Pôvodne uvažovali aj nad Danielom Krajcerom z Markízy, no Rybníček je z mediálneho hľadiska najvhodnejší, lebo bol aj manažér roka, píše sa v spise. Rybníčka podľa Haščáka ešte neoslovili.
Zvukový záznam to potvrdzuje. „Špirko (partner Penty – pozn. redakcie) to robiť chce, to je pozitívne. Líder Rybníček, po niekoľkých úvahách sme došli k tomuto menu,“ počuť na nahrávke Haščáka. „Sedeli sme k tomu trikrát, bavili sme sa o tom fakt dlho.“
V Haščákových úvahách sa objavil aj súčasný riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, ktorého videl ako generálneho manažéra strany. Rezník predtým osem rokov pôsobil ako riaditeľ Slovenského rozhlasu. „S Jarom Rezníkom si chceme sadnúť zajtra už. Poznáš ho osobne?“ pýta sa Haščák Malchárka a on odpovedá, že sa už spoznali a potykali sa.
„Manažoval rozhlas osem rokov a rozhlas bol najdôveryhodnejšie médium. Je celkom schopný, ako vie manažovať veci, trošku kecá, u neho je to problém, hovorí viac, ako by sa patrilo, ale v politike je to niekedy aj dobre. Pozná mňa a bude lojálny. Chceme mu dať tú ponuku a podľa mňa by to malo fungovať. Je aj pracovitý.“
Hovorili aj o tom, že je dôležité utajiť, že za novou stranou je Penta. „Akonáhle by sa prefláklo, že je to v podstate naša strana, tak je koniec,“ vysvetľuje Haščák na zvukovom zázname. „Ja by som to kvázi už odovzdal Špirkovi. Bude sa tomu môcť venovať ja ako, ja chcem dotiahnuť tieto ekonomické veci.“
S Ficom aj Határom o koalíciách
Haščák sa podľa Gorily o politike nerozprával len s Malchárkom. Na stretnutí s Ficom ešte pred voľbami 2006 preberali možnosti novej vlády. Šéf Penty vystupoval ako znalec politických pomerov a hovorili spolu ako politickí partneri. Haščák dokonca Ficovi ukazoval veľký prieskum preferencií, ktorý si Penta nechala urobiť – aj to jasne ukazuje, že sa správal nielen ako podnikateľ, ale aj ako politický aktér.
Šéf Penty hovoril, že jemu to vychádza tak, že Smer bude po voľbách tvoriť vládu s SMK a KDH. Iný variant podľa neho nebol. Fico mu však vysvetľoval, že Smer nemôže ísť do koalície s SMK a KDH.
„Pokiaľ ide o SMK, viete, čo by nám to spravilo s voličskou základňou?“ pýta sa Fico a vysvetľuje, že 60 percent ich voličov je národne orientovaných. „Keby sme my nerobili národnú politiku, tak Jano Slota má dnes 15 percent (…) Ja by som veľmi privítal, keby aj komunisti aj SNS boli v parlamente. Potom sa podstatne znižuje pravdepodobnosť takýchto koalícií, všelijakých.“
Jedinou možnosťou by potom zostala kombinácia Smeru, SDKÚ a HZDS, ktorú Fico nazýva „koalíciou snov“, ktorá je však podľa neho veľmi pravdepodobná. „Z hľadiska stability tieto dve strany, HZDS a SDKÚ sú tak vytrénované životom. Dávali si obrovský pozor na výber kandidátov. Aj ja teraz čistím veci.“
O koalíciách sa zhováral Haščák aj s Ficovým asistentom Františkom Határom. To už bolo po voľbách, ktoré Smer vyhral. Vtedy už bolo všetko inak – Határ Haščákovi hovoril, že koalícia s SDKÚ nie je možná.
Határ Haščákovi opísal, ako rokovanie prebiehalo. Za Smer boli rokovať Fico, Robert Kaliňák a Peter Paška, za SDKÚ Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a Milan Horth. Mikloš bol údajne veľmi arogantný a po desiatich minútach bolo po rokovaní, na ničom sa nevedeli zhodnúť. SDKÚ z ničoho nechcela ustúpiť, všetko chceli diktovať, až Fico upozornil Mikloša, že nie je na prednáške, ale na politickom stretnutí.
Do úvahy pripadali už len koalície Smer, HZDS a SNS alebo Smer, HZDS a SMK. Realitou sa stala nakoniec tá prvá.
Nahrávka Gorila s titulkami: Haščák radil Smeru, ako skryť čierne peniaze
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
