Korupcia, o ktorej hovorí Gorila, je problém Dzurindovej vlády a jej nominantov

Nahrávka Slovenskej informačnej služby (SIS) z konšpiračného bytu na Vazovovej ulici je ukážkou, ako nominanti štátu a politických strán spolupracovali s biznisom a ako rozhodnutia o majetku štátu ovplyvňovali ľudia, ktorí takúto právomoc formálne ani neformálne mať nikdy nemali.

Väčšina z takmer 39 hodín nahrávok odpočúvania Gorila sa týka rozhovorov medzi spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom (ANO) a bývalou šéfkou Fondu národného majetku Annou Bubeníkovou.

O čo išlo

Malchárek bol pôvodne poslancom za stranu ANO Pavla Ruska. Do ministerského kresla sa dostal v roku 2005, keď Rusko ako predseda strany a minister hospodárstva s časťou svojich poslancov odišiel z koalície. Bývalý automobilový pretekár Malchárek sa tak stal zástupcom bývalých poslancov ANO, ktorí mali blízko k SDKÚ.

Nominantkou SDKÚ bola Anna Bubeníková, ktorá mala v čase druhej Dzurindovej vlády dôležitú funkciu vo vedení Fondu národného majetku (FNM). Ten v tom čase spravoval podiely v najväčších štátnych podnikoch, hlavne v oblasti energetiky, a pripravoval ich na privatizáciu. Nominanti Fondu národného majetku zároveň tieto podniky riadili. Fond však neviedli len nominanti SDKÚ. Významné rozhodnutia vo FNM robili aj nominanti SMK, KDH a ANO. Aj o nich sa v nahrávke hovorí.

A teraz k obsahu nahrávky a spisu a ich prepojeniu na politiku koalície v rokoch 2002 až 2006. Týka sa konkrétnych a hlavne privatizačných prípadov. Išlo o privatizáciu Slovenských elektrární, prípravu na privatizáciu bratislavského letiska, Paroplynového cyklu, vodární či štátnej spoločnosti GovCo, skladujúcej jadrový odpad. V nahrávke sa hovorí aj o riadení Bratislavskej teplárenskej a delení provízií za výber poradcu pri privatizácii troch regionálnych distribútorov elektriny a privatizácii teplární.

Politickú zodpovednosť vtedajšej vlády ukazujú aj časti nahrávky a prepisu, ktoré sa točili okolo provízií. Podozrenia z ich prideľovania sa totiž týkajú Malchárka, Bubeníkovej, ale aj iných nominantov štátu. Vtedajší minister hospodárstva Malchárek údajne dostal úplatky vo výške viac ako milión eur (34 miliónov korún) a stal sa aj majiteľom vily v Bratislave.

O akých sumách sa hovorí

Bubeníková zasa cez sprostredkovateľskú firmu získala až 6,6 milióna eur (200 miliónov korún). Krycí obchod v prospech Bubeníkovej sa údajne udial cez kúpu výrobnej haly v Považskej Bystrici, na ktorej vraj zarobila firma jej manžela.

V nahrávke aj v spise sa spomínajú aj ďalší štátni úradníci, nominanti strán vtedajšej koalície i podnikatelia z ich pozadia. Reč je tam prakticky o celom vedení FNM, viacerých manažéroch vtedy ešte štátnych firiem, ale aj o ministrovi dopravy za SDKÚ Pavlovi Prokopovičovi. Na viacerých miestach sa tam hovorí o podnikateľovi blízkom SMK Oszkárovi Világim, výraznú úlohu v schéme riadenia štátnych firiem majú členovia vedenia fondu Jozef Jurica, Jozef Kojda a Igor Grošaft.

Penta, Bubeníková aj Malchárek korupciu opakovane odmietli. Finančná skupina si nechala vypracovať analýzu finančných transakcií, ktorá podľa nich dokazuje, že spis nie je pravdivý.

Dzurinda o províziách: To je vylúčené

Denníku N sa zatiaľ nepodarilo získať stanovisko Mikuláša Dzurindu k nahrávke. Vtedajší minister financií a podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš, ktorý teraz robí poradcu pre reformy na Ukrajine, odkázal, že sa k nahrávke Gorily nebude vyjadrovať.

„Neprichádza do úvahy, že by sme brali nejaké provízie. To je absolútne vylúčené,“ hovoril Dzurinda denníku SME v januári 2012 – necelý mesiac po tom, ako sa kauza prevalila. „Krátkodobo nás to môže poškodiť. Tak ako iné totálne vymyslené kauzy nás krátkodobo poškodzovali. Ale stredno- a dlhodobo? Som si absolútne istý, že to ľudia vyhodnotia správne. Pri všetkej nevýhode, ktorá vyplýva z toho, že som podľa niektorých presluhujúci politik – mňa na Slovensku ľudia vidia na priesvitnom stole dvadsať rokov. Už vedia, aký som,“ odpovedal na otázku, či to jeho strane ublíži.

„Vierohodnosť dokumentu nie je mojou prácou. Na jednej strane sú údajné dokumenty a na druhej dokumenty. Toto je dokument, podľa ktorého prešetrovali obvinenia proti Bubeníkovej, a hovorí, že ani nebolo začaté trestné stíhanie,“ hovoril vtedy SME Ivan Mikloš.

Voľby boli o necelé dva mesiace nato. SDKÚ v nich dostala len 6,1 percenta hlasov a počas nasledujúceho volebného obdobia sa strana rozpadla a prakticky zanikla.