Trestný právnik: Zverejnenie nahrávky Gorila nemusí mať vplyv na vyšetrovanie

Docent trestného práva Miloš Deset hovorí aj o tom, kedy možno nahrávky využiť ako dôkaz. Ako je to s Gorilou, rozhovorom Kočner – Trnka či prípustnosťou Threemy.

Od stredy riešime nahrávku Gorily. Dostali ju viaceré redakcie. Môže to nejako ovplyvniť vyšetrovanie, keďže polícia zrejme tú istú nahrávku má od minulého roka?

Myslím si, že samotné medializovanie nahrávky Gorila zásadnejší vplyv na vyšetrovanie mať nemusí. Na posúdenie otázky zákonnosti dôkazu totiž nie je podstatné, či je o ňom verejnosť informovaná alebo nie. Zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá je determinovaná úplne inými faktormi.

Je pre vyšetrovanie dôležité, či sa tá policajná a mediálna nahrávka zhodujú? O to viac, keď už vieme, že policajti nahrávku nechali preskúmať znalcom a ten potvrdil jej pravosť? 

Dôležité je to, akou nahrávkou disponujú orgány činné v trestnom konaní, pretože iba tá môže byť použitá ako dôkaz v trestnom konaní. Ak bola pravosť tejto nahrávky preskúmaná v rámci znaleckej expertízy, pre orgány činné v trestnom konaní to znamená, že majú jeden z kľúčových dôkazov vo vyšetrovaní.

Teraz hovoríme o nahrávke Gorily. Pred pár dňami bola zverejnená nahrávka Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom. O čom svedčia takéto úniky?

Úniky informácií z prebiehajúcich vyšetrovaní sú vždy problematické a nijako by som ich nezľahčoval. Ale myslím si, že v prípadoch, o ktorých hovoríte, nemusí ísť o úniky z vyšetrovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Rozšíril by som okruh osôb, ktoré týmito materiálmi mohli disponovať.

USB kľúč s nahrávkou Gorily sa predsa našiel pri domovej prehliadke v dome Mariana Kočnera na jeho pracovnom stole, nebol uložený v trezore. Jeho mobil vydal polícii Peter Tóth. Ktovie, koľko kópií týchto materiálov si Marian Kočner urobil, keď bol ešte na slobode? Môžeme sa preto iba zamýšľať, kto mohol s týmito materiálmi prísť do styku a kto mohol mať záujem na ich zverejnení. Možností je viac.

Už som spomenula nahrávku Kočner – Trnka. Čo ste si o nej pomysleli ako docent, ktorý učí na katedre trestného práva?

Prvá emócia bola taká, že som bol z toho znechutený. Z profesijného pohľadu by sa dalo uvažovať nad tým, že osoby, ktoré sú zachytené na nahrávke, sa rozprávajú o určitej trestnej činnosti. Z širšieho uhla pohľadu by sa dalo uvažovať aj nad vzťahom etiky a práva, konkrétne etiky prokurátorov. Odhliadnuc od toho by som však chcel zdôrazniť, že v celej veci je veľa otáznikov.

Akých?

Keď sa teraz budeme rozprávať o konkrétnych osobách, ktoré sú zachytené na nahrávke, môžeme hovoriť údajne o Marianovi Kočnerovi a údajne o Dobroslavovi Trnkovi. Na účely dokazovania nestačí, že sa nám tieto hlasy môžu javiť ako známe, treba ich skúmať, identifikovať a priradiť ku konkrétnym osobám.

Pre účely trestného konania je potrebné preukázať, komu tie hlasy patria s čo najvyššou pravdepodobnosťou, aj keď nám by to mohlo byť na prvé počutie zrejmé.

Bude problém dokázať pravosť nahrávky, keď už aj Trnka ju spochybňuje?

Ak by mala byť táto nahrávka použitá ako dôkaz v trestnom konaní, musela by byť predmetom fonoskopickej expertízy, v rámci ktorej sa využívajú napríklad lingvistické, fonetické či elektroakustické metódy identifikácie. Týmito metódami sa skúma slovná zásoba, syntax, výslovnosť, intonácia a akcent, dĺžka slabík, farba hlasu, výška hlasu a tak ďalej.

Fonoskopickou expertízou by sa mohla skúmať aj pravosť nahrávky a možná manipulácia s nahrávkou. Záver fonoskopickej expertízy by mohla byť individuálna identifikácia konkrétnej osoby na základe jej hlasu, čiže v tomto by problém byť nemusel.

Čiže kedy by bolo možné použiť túto nahrávku na súde ako dôkaz? 

Záležalo by to od toho, ako by orgány činné v trestnom konaní a súdy posúdili otázku zákonnosti a prípustnosti tejto nahrávky ako dôkazu v trestnom konaní. Ja otázku zákonnosti a prípustnosti tejto konkrétnej nahrávky nedokážem jednoznačne posúdiť iba na základe medializovaných informácií, pretože neviem, kto nahrávku vyhotovil, za akým účelom a ako ju polícia získala. Takže treba preskúmať zákonnosť a prípustnosť nahrávky ako dôkazu v trestnom konaní.

Z môjho pohľadu je problém v tom, kto a za akým účelom nahrávku vyhotovil. Zvukový záznam by mohol byť použitý ako dôkaz v trestnom konaní, ak by sa príkazom sudcu pre prípravné konanie napríklad nariadilo odpočúvanie a príslušné zložky by vyhotovili zvukový záznam na základe tohto príkazu. V takomto prípade by nebol problém použiť takýto záznam, prípadne jeho prepis ako dôkaz v trestnom konaní.

V tomto prípade išlo o súkromnú nahrávku.

Nie je vylúčené, aby aj súkromné nahrávky boli použité ako dôkazy v trestnom konaní za určitých podmienok. Napríklad ak by poškodený v rámci občianskej svojpomoci vyhotovil obrazový alebo zvukový záznam s cieľom ochrany svojich práv, no nahrávka, o ktorej je reč, nie je tento prípad.

Z môjho pohľadu je najsilnejším argumentom v prospech zákonnosti a prípustnosti tejto nahrávky ako dôkazu v prípadnom trestnom konaní fakt, že sa týka verejného činiteľa a možného zneužitia jeho právomoci.

Verejný činiteľ by sa v takomto prípade nemohol brániť svojimi osobnostnými právami a právom na súkromie ako fyzická osoba, ktorá nie je verejným činiteľom. Nahrávka bola totiž vyhotovená v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa – vtedajšieho generálneho prokurátora.

Spomenuli ste, že z nahrávky vyplýva určitá trestná činnosť. Aké trestné činy ste mali na mysli?

Z nahrávky vyplývajú dosť závažné podozrenia o tom, že údajne dochádzalo ku korumpovaniu poslancov Národnej rady pri voľbe generálneho prokurátora, avšak bez ďalších podrobností, ktoré sú pre dokazovanie trestného činu podstatné.

V nahrávke sa nespomínajú konkrétni poslanci a konkrétne sumy, ktoré im mali ísť za to, aby nejakým spôsobom hlasovali. Spomína sa to veľmi všeobecne – jeden pán mal dať milión na tento účel a ďalší pán mal dať milión na tento účel.

Ale z nahrávky už jednoznačne nevyplýva, čo sa s peniazmi ďalej robilo. Či sa naozaj dostali k poslancom, či za nimi naozaj niekto išiel a pokúsil sa ich korumpovať nejakým dielom z tých dvoch miliónov alebo nie. Toto by muselo byť predmetom dokazovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

A čo vydieranie Jaroslava Haščáka? 

Nahrávka naznačuje, že bývalý generálny prokurátor údajne išiel s nahrávkou Gorila za pánom Haščákom a „vydieral“ ho. Za zničenie nejakých dôkazov chcel od neho peniaze. Síce sa hovorí v médiách, že vydieral pána Haščáka, ale podľa mňa by o vydieranie v trestnoprávnom zmysle zrejme nešlo.

Ale mohlo by ísť o zneužitie právomoci verejného činiteľa. A to preto, lebo chcel pre seba získať majetkový prospech za to, že zničí dôkazy. No a ničením dôkazov by zneužil svoju právomoc. Okrem toho by mohlo ísť aj o trestný čin marenia spravodlivosti, keďže z nahrávky vyplýva možnosť, že mal ničiť dôkaz, respektíve zabrániť orgánom činným v trestnom konaní, aby dôkaz získali.

Možno mu nehrozil násilím, ale Haščákovi muselo byť zrejmé, že ak by nahrávku zverejnil, zničil by mu reputáciu, čo je pre obchodníka veľmi dôležité. Aj tak nešlo o vydieranie?

Je otázne, akú ťažkú ujmu by zverejnením nejakej nahrávky alebo spisu mohol pán Haščák utrpieť, či by mohla byť reálne nabúraná jeho hodnovernosť alebo dobré meno jeho alebo jeho firmy. Záležalo by to od konkrétneho obsahu spisu a na posúdení, či mohla pánovi Haščákovi hroziť nejaká morálna škoda.

V podstate je spis vonku už dlhé roky, odkedy sa kauza prevalila. Mnohé z tých vecí sa rozoberali v médiách a pán Haščák a jeho firma normálne fungujú ďalej. Úplne iná situácia by nastala, ak by pánovi Haščákovi na základe spisu Gorila reálne mohlo hroziť nebezpečenstvo trestného stíhania.

No v takomto prípade o ťažkej ujme alebo akejkoľvek inej ujme nemožno uvažovať, pretože trestné stíhanie by bolo dôsledkom porušenia príslušných trestnoprávnych noriem. To znamená, že takisto by nešlo o vydieranie.

Nepadá celá táto úvaha aj na tom, že samotný Haščák popiera, že by ho vydierali? Ak neexistuje poškodený, tak nemôžeme ani niekoho vyšetrovať pre vydieranie?

Tak ako som povedal, v tomto prípade nejde o trestný čin vydierania. Ak samotný pán Haščák popiera kupčenie s nahrávkou Gorila, môže to znamenať komplikáciu pre dokazovanie trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípadnom trestnom stíhaní Dobroslava Trnku.

Je v poriadku, že Trnka je stále po tom všetkom prokurátorom?

Jednak treba posúdiť otázku práva a jednak otázku kredibility. Podobnú otázku som dostal aj v súvislosti s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou. Aj o nej sa v médiách hovorilo v dosť negatívnych súvislostiach.

A keď odišla z postu štátnej tajomníčky, stala sa sudkyňou, bežný človek si logicky mohol položiť otázku, ako je možné, že do tej justície sa dostanú aj takíto ľudia. A už to vrhá zlé svetlo na samotnú justíciu a možno že to nie je po vôli ani tým čestným sudcom, ktorí si poctivo robia svoju robotu. Podobne by som to zhodnotil aj pri prokurátorovi Trnkovi.

Teda ako?

Ak je prokurátor generálnej prokuratúry zachytený na nahrávke v spoločnosti osoby zo závadového prostredia, ktorá je obvinená z viacerých obzvlášť závažných zločinov, tak sa bežní ľudia môžu opäť zamýšľať nad tým, ako je možné, že takýto človek môže byť prokurátor, keď z nahrávky vyplýva možné zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ako je možné, že bývalý generálny prokurátor na nahrávke hovorí o marení a ničení dôkazov.

Logicky sa preto natíska otázka: Akú záruku má naša spoločnosť, že tento prokurátor bude v budúcnosti pristupovať k svojej práci zodpovedne a žiadnym spôsobom sa nebude pokúšať mariť nejaké ďalšie vyšetrovanie v ďalších veciach alebo nebude rozhodovať v záujme niekoho? Odpoveď je jednoduchá: žiadnu. Podľa môjho názoru takýto človek na prokuratúre nemá čo robiť.

Čo by teraz mohol urobiť generálny prokurátor, ak by sa Trnka sám nevzdal funkcie, prípadne by si ju sám nepozastavil?

Momentálne má generálny prokurátor do značnej miery zviazané ruky, lebo voči pánovi Trnkovi nie je ani len vznesené obvinenie. Ak by sa tak však stalo, pán Trnka by na generálnej prokuratúre mohol veľmi rýchlo skončiť.

Generálny prokurátor by totiž v takomto prípade mohol pánovi Trnkovi pozastaviť výkon funkcie až do právoplatného skončenia veci. Obdobne to platí aj pre prípad, že by sa voči pánovi Trnkovi viedlo disciplinárne konanie pre skutok, za ktorý by mohol byť zbavený funkcie prokurátora. Lenže premlčacia doba na takéto disciplinárne konanie v tomto prípade už uplynula.

Z toho mi vyplýva, že pokiaľ si to pán Trnka sám nevyhodnotí, že by bolo v záujme celej prokuratúry, aby už nebol ďalej prokurátorom, tak teraz ho nie je možné odtiaľ dostať. 

Teraz nie. Lenže otázka by sa dala postaviť aj tak, že prečo generálny prokurátor neinicioval disciplinárne konanie proti pánovi Trnkovi ešte pred uplynutím premlčacej doby.

Teraz v podstate existujú iba dve možnosti, ako by pán Trnka mohol na prokuratúre skončiť. Buď odíde sám, alebo mu bude vznesené obvinenie a pozastavený výkon funkcie prokurátora generálnym prokurátorom. Uvidíme, aké bude najbližšie dianie, či bude voči pánovi Trnkovi vznesené obvinenie alebo nie. Alebo či sa nakoniec rozhodne pre dobrovoľný odchod z prokuratúry.

Polícia má nahrávku od novembra minulého roka. Vyšetruje podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa aj prijímania úplatku. Opäť otvorili aj kauzu kupovania poslancov v čase voľby generálneho prokurátora v roku 2010. 

Lenže ak polícia má túto nahrávku od vlaňajšieho novembra a nevzniesla obvinenie, tak to je problém. Mohlo by to zaváňať aj prieťahmi, ale na druhej strane, ak je tam procesná prekážka spočívajúca v tom, že Trnka ešte nevypovedal preto, že dlho nebol zbavený mlčanlivosti, tak je to objektívny dôvod.

Kladiem si však otázku, prečo Trnka nebol zbavený mlčanlivosti už oveľa skôr? Uvidíme, aký bude ďalší vývoj tejto kauzy, ak bude Trnka vypočutý po tom, ako bude zbavený mlčanlivosti.

A čo informácie z Threemy Mariana Kočnera? Tam by tá komunikácia mohla byť použitá ako dôkaz? 

Zoberte si, že v kauze zmeniek televízie Markíza je komunikácia v rámci Threemy ako dôkaz prípustná. Konkrétne časť, ktorá sa tejto veci týka. Ak berieme do úvahy to, že v jednej trestnej veci tá komunikácia už bola použitá ako dôkaz, tak prečo by nemohla byť aj v inej trestnej veci.

Pokiaľ ide o zákonnosť dôkazu, tak tu je to vyriešené. Mobily boli zaistené v súlade s trestným poriadkom a vecné dôkazy sú získané podľa ustanovení trestného poriadku a ja nevidím dôvod, prečo by nemohli byť prípustné ako dôkazy v trestnom konaní. Hodnovernosť tej komunikácie sa môže skúmať, ale to nie je dôvod, aby sa ten dôkaz nepripustil ako nezákonný.

Čo to vlastne znamená, že sudcovia museli odovzdať svoje mobily? Sú automaticky podozriví? Ako by sa na nich verejnosť mala pozerať?

Podozriví byť môžu, ale aj nemusia. Podľa uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci by mohli byť podozriví zo zneužitia právomoci verejného činiteľa aj prijímania úplatku. Ale či sú to konkrétne oni, to nevieme. Voči nikomu nebolo vznesené obvinenie.

Vydať vec dôležitú pre trestné konanie je povinný ktokoľvek, či už podozrivý, svedok, poškodený. Každý má túto povinnosť. Či sú podozriví, to závisí od konkrétnych dôkazov, ktorými polícia disponuje. To ale ja na základe toho, čo sa píše v novinách, neviem.

Monika Jankovská podľa medializovaných informácií odovzdala nový mobil. Teda vyčistený od bývalej komunikácie. Môže to byť použité v jej neprospech?

Opäť – môže aj nemusí. Musel by sa jej dokázať úmysel, že chcela mariť dôkazy alebo brániť získaniu dôkazov. Ona ale môže povedať, že si jednoducho kúpila nový mobil a starý zahodila. Ťažko jej preukázať úmysel trestného činu marenia spravodlivosti.

Okrem toho, v príkaze na odňatie veci by mala byť identifikovaná vec, ktorá sa má zaistiť. Platí to aj pre mobilný telefón. To znamená, že polícia mala zaistiť ten mobilný telefón, ktorý bol identifikovaný v príkaze.

Minister spravodlivosti v jej prípade potvrdil, že má pripravený disciplinárny návrh. Polícia ho však požiadala s ním počkať, lebo vraj aj na toto sa vzťahuje zásada, že nikto nemôže byť potrestaný dvakrát za to isté. Platí to? 

Táto otázka je značne komplikovaná. Ak bola takáto požiadavka zo strany polície ministrovi spravodlivosti adresovaná, mohlo by to znamenať, že polícia ráta aj s možnosťou vznesenia obvinenia voči bývalej štátnej tajomníčke a chce sa vyhnúť prípadným procesným prekážkam, ktoré by mohli brániť v jej trestnom stíhaní a ktoré vyplývajú zo zásady „nie dvakrát v tej istej veci“.

Trestný poriadok na jednej strane pripúšťa trestné stíhanie aj pre skutok, o ktorom už bolo rozhodnuté v disciplinárnom konaní. Ide o to, či prokurátor posúdi ako účelné trestné stíhanie pre skutok, o ktorom už bolo takýmto spôsobom právoplatne rozhodnuté.

Nebolo by asi účelné viesť zdĺhavé a nákladné trestné stíhanie len preto, aby bol výsledok porovnateľný s disciplinárnym konaním. Na druhej strane, trestný poriadok upravuje obligatórne zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho neprípustnosti, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

A to sa vzťahuje aj na takýto prípad?

Problém je, že medzinárodné zmluvy používajú pojem „offense“, ktorý by sa dal preložiť aj ako trestný čin, ale aj ako priestupok či disciplinárne previnenie. To znamená, že ak by sa pojem „offense“ vykladal takto extenzívne, medzinárodné zmluvy by nevylučovali opätovné trestné stíhanie iba v prípade trestného činu, ale skutku vo všeobecnosti.

Ak by sa preto o skutku rozhodlo v priestupkovom konaní alebo v disciplinárnom konaní, nemohlo by sa o tom istom skutku – hoci by mohol byť kvalifikovaný aj ako trestný čin – rozhodovať aj v trestnom konaní. Takýto výklad je však veľmi nejednoznačný a komplikovaný. Polícia sa preto podľa mňa jednoducho chcela vyhnúť takejto procesnej prekážke a chcela mať istotu, že v prípadnom trestnom stíhaní nenastane.

Momentálne verejnosť očakáva, či bude vyvodená zodpovednosť voči Trnkovi alebo sudcom z Kočnerovej Threemy. Môže to však skončiť aj tak, že vyviaznu bez trestu?

O tej nahrávke Kočner – Trnka ako o dôkaze sme sa bavili. Zaistené mobily môžu mať dôkaznú aj taktickú hodnotu pre vyšetrovateľov. Nechcem ale špekulovať o dôkazných situáciách v týchto veciach. Pokiaľ ide o zaistené mobily, tak to sa ukáže v najbližšom čase. Zaistené mobily aj komunikácia, ktorú obsahujú, sú v súčasnosti predmetom znaleckej expertízy. A od jej výsledkov sa budú odvíjať ďalšie kroky vo vyšetrovaní. Počkal by som preto na výsledky tejto expertízy.