Zatlačili aj na J&T a Pentu. Ako sa scvrkol bratislavský Manhattan
Aktualizované 21. 8. 2018. Mal to byť bratislavský Manhattan, alebo lepšie, jeho downtown. Penta ubrala veže, J&T odrezalo z plánov známeho katalánskeho architekta a Eurovea o výškových plánoch mlčí. Niektoré mrakodrapy ani nebudú, firmy skrachovali. Ako mohla vyzerať mrakodrapová Bratislava a čo sa v štvrti vysokých veží naozaj deje?
Pred pár rokmi to vyzeralo, že už čoskoro nová panoráma Bratislavy pri pohľade z Dunaja bude trčať na viacerých miestach vysoko nad sto metrov. Prišla však séria neúspechov a developerských prepadákov. Nikto dnes ani len netuší, ako bude plánovaná zóna výškových budov medzi nábrežím Dunaja a Mlynskými nivami vyzerať o takých 10 – 15 rokov. Netušia to úradníci, architekti a dokonca ani developeri.
Vieme vám však vyrozprávať príbeh týchto projektov, povedať, kto a ako vysoko práve stavia a čo je isté v zóne nazvanej Chalupkova, kde padli napríklad aj fabrika Kablo či divadlo Stoka.
Penta: Čulenova od Zahy Hadid bude menšia
Najvýraznejšie plány mala Penta s projektom svetoznámej architektky Zahy Hadid. Sedem krásnych oblých veží a medzi nimi trčí jedna naozaj majestátna. „Pôdorys mala na ploche väčšej ako Bratislavský hrad a mala byť vysoká viac ako sto metrov,“ hovorí trochu s pohŕdaním jedna z bratislavských úradníčok, ktorá projekt od začiatku posudzovala.
Na staromestskej radnici boli proti. Projekt mal totiž zastavať priveľkú plochu a problém mali aj s výškou budov. Majú byť totiž v susedstve šesťpodlažnej zástavby Starého Mesta.
Také vysoké budovy a tak nahusto boli v rozpore s návrhom územného plánu zóny. Tieto podrobné pravidlá výstavby pre túto časť Bratislavy pritom ešte oficiálne neexistujú. Keď ich tvorili, zrazili sa aj so zámermi Penty. S Pentou potom rokovali, aby sa jej projekt zmestil do pravidiel. Na posúdenie celej lokality prizvala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad aj hlavného architekta Viedne Rüdigera Lainera.
Dnes je všetko inak. Developer ustupuje, budov bude šesť – jedna vysoká 119,6 metra, štyri 103,8-metrové rezidenčné budovy (štvrtú pridali iba v roku 2018) a jedna nižšia administratívna hranatá veža. Súvisí to zrejme aj s ekonomickou krízou, ktorá okresala viaceré developerské projekty. Ubudli dve veže, jedna potom pribudla a projekt sa rozbiehal len pomaly.
Penta sa nevzdala ani najvyššej budovy. „Penta získala kladné stanovisko mesta k administratívnej budove s výškou 116,5 metra. Toto stanovisko je stále platné a Penta do dnešného dňa neupustila od zámeru realizácie. Zvažuje sa iba otočenie veže tak, aby lepšie zapadla do panorámy mesta,“ povedal hovorca Penty Gabriel Tóth ešte v lete 2015. V júni 2018 Trend napísal, že najvyššia budova má mať 119,6 metra a s anténou takmer 125 metrov.
J&T: Panorama City, najvyššia v Československu poprvé
Výrazné zmeny sa udiali aj v projekte J&T Real Estate nazvanom Panorama City. Dve vysoké veže s trojuholníkovým pôdorysom postavili pri novom Slovenskom národnom divadle a Eurovei. Mali však vyzerať inak.
Ešte v roku 2007 to mali byť najvyššie stavby na území bývalého Československa, dve 135-metrové veže, po oznámení zámeru stavať v Žiline 144-metrový mrakodrap išli v J&T Real Estate dokonca na 177,5 metra.
Napokon majú veže 108 metrov, s anténou 113 metrov. Ak by sa počítala aj anténa, boli by to dve najvyššie budovy Bratislavy. Najvyššími budovami v bývalom Česko-Slovensku sú Národná banka Slovenska v Bratislave a AZ Tower s kanceláriami a obchodmi v Brne, obe majú 111 metrov.
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad nie je s výsledkom spokojná, viac sa jej pozdával pôvodný návrh katalánskeho architekta Ricarda Bofilla. „Mrzí ma, že projekt nie je realizovaný v zmysle výsledkov súťaže. Hoci, v pôvodnom projekte boli budovy oveľa vyššie,” vraví Konrad. Hovorí však, že sa s developermi v Bratislave dohodli na zachovaní výšky do 115 metrov. Na stránke Bofilla v jeho portfóliu projekt Panorama City ani nenájdete.
„Prirodzene, pri výrazne vyšších budovách ako zhruba 100 metrov idú aj náklady hore. Takže aktuálna výška 108 metrov je výsledkom celkového počtu bytov a nákladov súvisiacich s výškou objektu,“ vysvetľuje okresanie plánov Katarína Krajňáková, hovorkyňa J&T Real Estate.
„Riverpark projektoval svetoznámy holandský architekt Erick van Egeraat, ale ten projekt bol nadstavaný až znehodnotený, nie je to už ten pôvodný projekt. Podobne projekt Panorama City bol dosť zmenený a skresaný,“ hovorí Konrad o projektoch J&T Real Estate.
Práve preto sa Konrad stretla so Zahou Hadid, aby sa scenár nezopakoval a jej projekt pre Pentu dokončili podľa jej predstáv.
Panorama City sa má čoskoro ešte rozrásť. Pokračovať má až do križovatky Košická a Mlynské nivy. Konrad túto blokovú zástavbu označuje už za veľmi kultivovanú a upokojenú.
Budova Panorama Business s rozlohou asi 28-tisíc štvorcových metrov bude od 6 do 10 podlaží. „Pod oknami Panorama Business a veží Panorama City vznikne park,“ vraví Krajňáková.
Euroveu predali, mrakodrap môže byť tam
Budova vysoká 115 metrov mala stáť aj vedľa Mosta Apollo ako súčasť projektu Eurovea 2. Tento plán potom zamrzol a teraz je znovu živý.
Írsky developer Ballymore predal Euroveu Petrovi Korbačkovi z J&T.
V rokoch 2017 a 2018 sa objavili plány, že súčasťou Eurovei 2 má byť aj prvý ozajstný bratislavský mrakodrap, teda budova s výškou nad 150 metrov – mala by mať 168 metrov a sú o to spory.
„Oficiálne nič zatiaľ nemáme,“ hovorila v roku 2015 hlavná architektka Bratislavy. „Tam by podľa mňa výškové stavby nemali byť. Tiež ich tam chceli, no žiaden taký projekt som za môjho pôsobenia neposudzovala. Neviem, prečo by sme od Eurovey smerom k mostu Apollo mali ísť do výšky. Dosť na tom, že za divadlom budú výškové veže, ktoré budeme vidieť odvšadiaľ. Aj tie by mali byť kompaktné, malo by to mať logiku.“
Twin City: Po kanceláriách aj veža, dlho ju neukazovali
Buduje sa stále aj na projekte Twin City, ktorý má zmodernizovať aj autobusovú stanicu. Najskôr však stavali administratívny komplex na opačnej strane cesty.
Vybudovali tam tri sedempodlažné objekty.
HB Reavis najskôr nehovorila o výškových stavbách. Vo vizualizáciách pritom kreslili dve, jednu na križovatke Mlynských nív a Košickej, druhú na križovatke s Karadžičovou, kde je cez cestu výškové sídlo VÚB Banky.
Práve na tomto mieste stavajú tri nízke budovy a ľudia ich chvália ako primerane nízke. Na vizualizáciách je pred nimi zelená plocha.
Developer na tomto mieste v roku 2018 začal budovať vežu vyššiu ako 93 metrov, so stožiarom 105 metrov. Budova by mala mať 24 podlaží a hliníkový plášť. Budova VÚB Banky má 88 metrov. S druhou výškovou budovou zrejme nepočítajú, v tej časti projekt okresali.
Veža HB Reavis vytvorí s VÚB bankou podľa Ingrid Konrad bránu do Starého Mesta. „HB Reavis sa drží blokovej zástavby, ale s akcentom na tú výškovú budovu,“ hovorí hlavná architektka mesta. „Predstavujeme si takú výškovú krivku od VÚB k Tower 115, ktorá má zostať najvyššia. Výšky majú postupne stúpať, čím bližšie k Tower 115, tým vyššie budovy.“
HB Reavis ešte v roku 2013 kúpil aj susedné pozemky s obchodným centrom Bottova, ktoré by podľa Trendu mali slúžiť na prechodnú autobusovú stanicu.
Najtajomnejší je Lipový park: Najvyšší v Československu podruhé
Opäť najvyššia budova na Slovensku, dokonca aj na území bývalého Československa. V bratislavskom Manhattane mali stáť aj dve veže nazvané Lipový park, tá vyššia z nich mala mať až 141 metrov.
Projekt však prepadol, developera s názvom Lipový park dobehli dlhy a padol do konkurzu.
Treťou vežou v komplexe mal byť Lipový park II iného developera. Išlo o PK development, za ktorým je firma Hutné stavby development, ktoré stavajú na východe Slovenska, napríklad rezidenčný projekt pri Košiciach či hostinec v Uloži na Spiši. Projekt Lipového parku II na svojom webe ani neukazujú. Mal mať 40 podlaží.
Manhattan alebo zamorený kus Bratislavy
Prečo mala byť bratislavská mrakodrapová štvrť práve na tomto mieste? „Rozhodnutie o výškovej zóne malo aj veľa odporcov. Napokon sa presadila najmä preto, že tam boli znečistené podložia,“ rozpráva Ingrid Konrad. Zem je tam znečistená od ropných látok ešte od bombardovania Apolky z roku 1944.
„Pozemky boli pre drahú lokalitu drahé, no komplikované. Jednou z podmienok výškovej zóny bolo, že developeri musia odstrániť kontamináciu až do hĺbky,“ vraví Konrad. „HB Reavis mi rozprávali, ako to odvážali na nákladných autách, ako to premývali niekde na Záhorí.“
Zónu pre výškové stavby určili medzi Dunajom a Mlynskými Nivami už za primátora Andreja Ďurkovského.
„V čase boomu tam bol veľký developerský tlak na výškové stavby. Mal to byť taký bratislavský downtown, táto myšlienka zostala. Územný plán zóny bol však nastavený na blokovú zástavbu a v nárožiach a na niektorých miestach na výškové stavby,“ vraví hlavná architektka Bratislavy.
Po dohode s developermi nemajú ísť stavby nad úroveň 115 metrov. Staromestská zástavba hneď za Karadžičovou ulicou v susedstve má maximálne 21 metrov.
Keďže pre toto miesto stále neexistuje územný plán zóny, nerozhoduje o výstavbe Staré Mesto, ale magistrát. „V Bratislave neexistuje nikto, kto by mal na starosti vizuál. Nikto nepovoľuje napríklad ani fasádne plášte tých budov,“ hovorí Eva Galíňska, poverená vedením stavebného oddelenia na staromestskej radnici.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
