Inflácia v eurozóne je nízka. Nezohľadňuje vývoj nákladov na bývanie

• Primerané zohľadnenie rastu nákladov na bývanie a nájomného by zvýšilo mieru inflácie v eurozóne o 0,3 percentného bodu.
• Eurostat už vlani zvažoval prehodnotenie váh v indexe spotrebiteľských cien, no ponechal ich bez zmeny.

Čo sa stalo: Medziročná inflácia spotrebiteľských cien v eurozóne sa v septembri spomalila na 0,8 %. Znova sa tak vzdialila od 2-percentného inflačného cieľa Európskej centrálnej banky.

Prečo je to dôležité: Tvrdošijne nízkou infláciou argumentujú priaznivci extrémneho menového stimulu, ktorý v eurozóne trvá už viac než desaťročie.

Mimoriadne uvoľnenú menovú politiku preto dopĺňa aj odkupovanie štátnych dlhopisov, ktoré už dosiahlo 2 600 miliárd eur.

Takýto vývoj dáva za pravdu zástancom pokračovania proinflačnej menovej politiky ECB. Výsledkom je ďalšie znižovanie dnes už záporných úrokových sadzieb a v novembri plánované obnovenie odkupu štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny.

Záplava likvidity sa však premieta do bublín na trhoch aktív, vrátane výrazného nárastu cien nehnuteľností. Vo svojom nebývalo kritickom liste na to poukázali aj bývalí najvyššie postavení bankári z ECB.

Vyššie ceny nehnuteľností sa potom podpisujú aj pod rýchlejší rast cien nájmov a nákladov na bývanie. Kritici preto argumentujú, že meranie inflácie podľa aktuálneho spotrebiteľského koša je nesprávne.

Čo možno očakávať: Predstavitelia Eurostatu pre agentúru Bloomberg uviedli, že o revízii spotrebného koša, aby lepšie zohľadňoval ceny za bývanie, sa už vlani uvažovalo. Bola zamietnutá, hoci „analýza tejto témy pokračuje“.

Ak by ECB vzala do úvahy vývoj cien nehnuteľností vlastnených ich obyvateľmi, jej ukazovateľ inflácie by sa zvýšil o 0,3 percentného bodu a namiesto spomaľovania by ukazoval nárast inflačných očakávaní. Tvrdia to ekonómovia Standard & Poor’s (S&P).

Okrem toho upozorňujú, že náklady na bývanie by mali zohľadňovať aj rast nákladov ľudí, ktorí vlastnia svoje bývanie. Takýto prístup by zdôraznil význam finančnej stability namiesto pokračujúceho uvoľňovania menovej politiky.

„Ak by to inflačný cieľ ECB bral do úvahy (…), zrejme by v septembri nedošlo k obnoveniu kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky,“ zdôraznil ekonóm S&P Sylvian Broyer.

Meranie cien bývania v prípade domácností, ktoré vlastnia svoje byty, je relatívne zložitý proces. Jedným z nepriamych ukazovateľov však môže byť vývoj cien nehnuteľností, ktoré buď s predstihom, alebo s omeškaním zodpovedajú aj vývoju cien nájmov za nehnuteľnosti.

Ceny nehnuteľností v ostatných rokoch v eurozóne medziročne rástli približne 4-percentným tempom. Podľa štatistiky Eurostatu sa od roku 2013 zvýšili o viac než 20 %, zatiaľ čo index spotrebiteľských cien vzrástol celkovo len o 5,5 %.

Problémom je aj zohľadnenie vývoja nájmov v bytoch. Hoci oficiálne štatistiky zo Španielska hovoria o náraste nákladov na bývanie za posledných 5 rokov len približne o 3 %, ponukové ceny za nájmy stúpli o viac než 50 %. Ukazuje to nedávna analýza španielskej centrálnej banky.

Porovnanie s USA: V americkom spotrebnom koši je váha nákladov na bývanie tretinová (33 %). To sa viac blíži aj realite v EÚ, pretože pre väčšinu domácností sú náklady na bývanie najväčšou výdavkovou položkou.