Nová dohoda o brexite je dôvodom na nádej, staré spory však nevyriešila

Keď už brexit musí byť, určite je pre všetkých lepší brexit s dohodou ako brexit bez dohody. Dojednanie novej dohody je teda dobrá správa a dôvod na nádej, najmä keď to dlho vyzeralo, že je pravdepodobnosť dohody veľmi malá.

Ak prejde členskými krajinami EÚ aj britským parlamentom, skončí sa to, ako je v Únii zvykom: do poslednej chvíle neustále predlžovaných rokovaní to vyzerá zle a potom sa strany dohodnú na nejakom kompromise.

Akurát bude v prípade schválenia dohody ešte menej jasné, prečo to všetko trvalo tak dlho a na čo bol dobrý celý absurdný cirkus, ktorý brexit sprevádzal. Na prvý pohľad vyzerá nová dohoda ako veľký úspech britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý dokázal to, na čom si jeho predchodkyňa Theresa Mayová vylámala zuby. Dokonca Brusel prinútil, aby znovu otvoril rokovania o takzvanej írskej poistke. Johnson to práve takto určite bude doma komunikovať.

V skutočnosti však až taký zásadný posun nenastal. Nová dohoda je založená na riešení, o ktorom sa hovorilo už v minulosti, vtedy však ešte bolo pre Britániu absolútne neprijateľné. „Žiadna britská konzervatívna vláda by takúto dohodu nikdy nemohla prijať,“ tvrdil vtedy Johnson v zhode s Mayovou.

Kompromis umožňujúci novú dohodu tak spočíva najmä v tom, že Johnson napriek všetkým siláckym rečiam Bruselu takmervo všetkom ustúpil. Aj zmeny ohľadne írskej poistky sú skôr len kozmetické.

Azda jedinou výnimkou je, že na ukončenie dočasného colného systému, na ktorom sa Brusel a Johnson napokon dohodli, už nebude nutný súhlas Únie. Stále však nie je jasné, čo by ho malo nahradiť tak, aby to opäť neohrozilo mier v Írsku.

Či táto zmena postačí, aby dohoda prešla britským parlamentom, je otázka. Niekoľko dôvodov hovorí v prospech toho, že by ju teraz schváliť mohli. Okrem strachu z brexitu bez dohody, ktorý majú, aj keď ho nepriznávajú, i najzarytejší zástancovia brexitu, je tu stranícke hľadisko.

Johnson je lídrom probrexitových konzervatívcov, ktorí možno nebudú chcieť potopiť niekoho, koho na rozdiel od Mayovej považujú za vlastného človeka. A navyše vedia, že ak nič lepšie nevyjednal Johnson, vyjednať sa to ani nedá.

Na druhej strane sú proti novej dohode severoírski probritskí nacionalisti, ktorých hlasy Johnson potrebuje. A zatiaľ ju odmieta aj šéf labouristov Jeremy Corbin, pre ktorého sú už dlho najdôležitejšie pád vlády a predčasné voľby. Nebude teda chcieť podporiť dohodu, ktorú by pred voľbami mohol Johnson vydávať za svoj úspech a ktorá by mu pomohla vo volebnej kampani.