Denník N

Publikoval plagiáty, nedostal za to trest. Teraz sa chce stať Horváth profesorom

Peter Horváth. Foto - INEKO
Peter Horváth. Foto – INEKO

Kedysi jeden z najcitovanejších politológov Peter Horváth bol v minulosti obviňovaný z plagiátorstva. Dnes je docentom a budúci rok môže získať ten najvyšší titul – profesor.

V roku 2008 bol Peter Horváth najcitovanejším politológom na Slovensku a pravidelne sa objavoval v RTVS v relácii O 5 minút 12 v rubrike Analýza politológa. Dnes je Horváth vedúcim Katedry verejnej správy na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, médiá už jeho názory dávno nevyhľadávajú, no aj po sérii vážnych akademických prešľapov aktuálne pracuje na tom, aby sa stal profesorom.

Akademickú kariéru Horvátha sprevádzajú veľké pochybnosti. Najprv mal zapisovať známky študentom za kolegov, potom čelil obviňovaniu z publikovania dvoch plagiátov. Problém? Ani nie. V roku 2012 sa stal dekanom Fakulty sociálnych vied na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Po obvineniach z plagiátorstva nepredstúpil pred disciplinárnu komisiu, práve naopak, v roku 2015 sa postavil pred habilitačnú komisiu, kde obhájil titul docent.

No a v júni tohto roku si podal žiadosť, aby mohol získať titul profesora. Dostal už posudky oponentov a vo štvrtok mal predniesť inauguračnú prednášku s názvom Formy priamej demokracie na lokálnej úrovni. Tá má byť spolu s jeho doterajšou publikačnou činnosťou kľúčovou podmienkou na získanie najvyššieho vedeckého titulu. Posudzovať ho bude inauguračná komisia a po nej aj vedecká rada.

Peter Horváth (tretí sprava) na návšteve u ministra školstva Petra Plavčana v máji 2017. Rektor UCM v Trnave vtedy informoval o plánoch univerzity. Foto – ministerstvo školstva

V oficiálnom zozname publikačnej činnosti, ktorý je priložený k podkladom k Horváthovmu vymenúvaciemu konaniu sa nachádza aj sporný Horváthov text s názvom Slovensko ako člen Schengenského priestoru z roku 2007. Časopis .týždeň v roku 2009 zistil, že jeho text je plagiátom článku českého politológa Iva Šlosarčíka s názvom Schengen: návod k použití, ktorý vyšiel ešte v roku 2001.

„Toto vnímam ako veľký problém. Ak by som bola oponentom alebo členom inauguračnej komisie, tak by som plagiát preverila, a ak by sa potvrdil, mal by to byť dôvod na neudelenie profesúry,“ tvrdí Renáta Hall, odborníčka na vysoké školstvo z iniciatívy To dá rozum. Alebo by tak podľa nej mala spraviť vedecká rada, prípadne rektor školy, ktorý môže návrh na profesúru vrátiť.

Preklad z češtiny do slovenčiny

Horváth v roku 2009 pre .týždeň reagoval na sporný text o Schengene takto: „Nespochybňujem, že som to poslal, ale poslal som blbosť. V zborníku je veľa chýb. V čase, keď zborník vyšiel, som bol odcestovaný. V momente, keď to vyšlo, som to stiahol a náklad je u mňa v skrini.“

Zborník, v ktorom je uverejnený Horváthov text, je však ďalej dostupný v knižnici – napríklad v Univerzitnej knižnici v Bratislave je k dispozícii niekoľko výtlačkov. Text, ktorý považuje za blbosť, si Horváth cení natoľko, že ho uviedol aj do oficiálneho zoznamu publikačnej činnosti. Porovnali sme ho teda s článkom českého politológa, ktorého mal vykradnúť.

V Horváthovom texte sú pasáže, ktoré sú len doslovným prekladom Šlosarčíkovho textu do slovenčiny. Horváth nekopíruje len fakty, ale Šlosarčíkove vlastné, ilustratívne príklady.

Horváth napríklad takmer doslovne kopíruje celú časť o tom, čo obsahujú Schengenské zmluvy, a uvádza rovnakých sedem bodov ako Šlosarčík.

peter horvath
Porovnanie textov – originálny text Iva Šlosarčíka (vľavo) a text Petra Horvátha (vpravo).
Jedna strana z článku Iva Šlosarčíka. Žltou je vyznačené, čo bez citácie prebral Peter Horváth.

Horváth teda nemá problém vo svojom texte skopírovať rovnaké ilustratívne príklady, ako napríklad „obnovenie kontrol počas konania Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2000“ alebo „útek väzňa z bavorskej väznice blízko rakúskych hraníc“. Na konci svojho textu uvádza tri zdroje, no ani jeden z nich nie je text Iva Šlosarčíka.

Horváth na otázky nereagoval a zhodu v textoch nevysvetlil.

Vyšetrovala ho aj polícia

Text o Schengene nie je jediný etický prešľap bývalého najcitovanejšieho politológa, čo kvantitatívne potvrdila analýza INEKO. Ešte v roku 2009 sa ukázalo, že vtedajší prorektor Horváth zapísal známky do indexu študentovi Andrejovi Bačovi, a to aj pri predmetoch, ktoré nevyučoval. Všetky predmety počas dvoch ročníkov boli podpísané len jedným, a to Horváthovým podpisom.

Šiesti pobúrení pedagógovia, ktorých predmety Horváth bez ich vedomia podpísal, napísali list dekanke Gabriele Rúčkovej. Podnet vyšetrovala aj polícia ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Po mesiaci to skončilo disciplinárnym konaním školy. Peter Horváth to vtedy pre .týždeň vysvetlil ako chybu, zároveň dodal, že niektorým kolegom musí zapisovať známky do AIS-u, pretože sú starší a menej počítačovo zdatní.

Že nešlo o chybu však .týždňu potvrdil bývalý učiteľ katedry Michal Chvojka. „Na stretnutiach s dekankou sa Horváth pod tlakom dôkazov a našich sťažností priznal k podvodu a k úmyselnému a vedomému zapísaniu skúšok bez vyskúšania Baču. Vraj to spravil pre dobro katedry a fakulty, keďže Bača mal vybaviť akési kontakty v Lisabone,“ snažil sa to v roku 2009 vysvetľovať pre .týždeň.

Medzi pedagógmi, ktorí sa sťažovali na správanie Petra Horvátha, bol aj Juraj Šúst, ktorý je dnes predsedom akademického Spoločenstva Ladislava Hanusa. Podľa neho nie je dobrou vizitkou vysokého školstva, ak by sa Peter Horváth stal profesorom. „Ak sa toto môže stať, vnímam to ako silný znak toho, že systém je chorý. Tým, že umožnil človeku s takýmito praktikami urobiť kariéru v slovenskom školstve. To predsa nie je možné.“ Podľa Šústa to znamená, že veľa aj slušných ľudí muselo jeho pochybenia tolerovať, privrieť oči a umožniť mu stúpať po kariérnom rebríčku.

Jedným z pobúrených pedagógov bol vtedy aj Radoslav Štefančík, ktorý je dnes dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Ak môže byť plagiátor predseda parlamentu, kandidát na podpredsedu parlamentu navrhnutý SaS alebo dokonca šéfka Európskej komisie, nevidím dôvod, aby bol jeho bývalý prešľap, z ktorého sa určite poučil, prekážkou úspešného ukončenia jeho vymenúvacieho konania,“ tvrdí Štefančík o tom, či by sa mal Horváth stať profesorom.

Oponenti nevidia problém

Ani jeden z troch oponentov, ktorí posudzujú žiadosť Petra Horvátha, nemá o jeho odbornosti pochybnosti. V oponentských posudkoch traja profesori uvádzajú na Horváthovu adresu iba chvály. „Pozitívne sa dá hodnotiť aj publikačná produktivita uchádzača, vykazujúca požadovaný rozsah, ale aj – či hlavne – požadovanú kvalitatívnu úroveň,“ hodnotí profesor Igor Palúš z Univerzity Jozefa Pavla Šafárika v Košiciach. V posudku dodáva, že Horváth je uznávanou pedagogickou i vedeckou osobnosťou doma i v zahraničí.

Pozitívne ho hodnotí aj Blanka Říchová z Univerzity Karlovej v Prahe, ktorá je zároveň uvedená aj medzi pedagógmi na Horváthovej katedre. „Podľa mojich vedomostí doc. P. Horváth v zozname publikácií, ktorý je priložený k žiadosti o vymenovacie konanie, žiadny preukázaný plagiát neuvádza,“ komentuje Říchová a dodáva, že keby o plagiáte vedela, do svojho posudku by to uviedla.

„Ak ide o plagiátorstvo, je rozhodujúce vždy, či je také pochybenie preukázané. Pokiaľ by to tak bolo, bolo by to rozhodne úplne neprijateľné, a to nielen u žiadateľa o vymenovacie konanie,“ tvrdí Říchová.

Budova Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Foto – TASR

Medzi Horváthovou publikačnou činnosťou nenašiel žiadny plagiát ani profesor Ján Liďák, vedúci Katedry politických vied na Vysokej škole politických a spoločenských vied v Kutnej Hore. „Do dnešného dňa neboli mojej osobe známe žiadne okolnosti, ktoré by stáli v ceste v inauguračnom konaní doc. Petra Horvátha. Komisii neboli doručené žiadne materiály, ktoré by vaše tvrdenia nejakým spôsobom potvrdzovali alebo dokazovali,“ komentuje Liďák.

Odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall tvrdí, že ak sa plagiátom žiadateľa o profesúru vysoká škola nebude zaoberať, môže to vyvolávať otázky o kvalite profesúr, ktoré navrhuje udeliť. „A následne o tom, či sa na tejto škole tolerujú plagiáty, čo je problém tak pre kvalitu vedy, ako aj vzdelávania.“ Dodáva aj to, že keďže jeho prax v minulosti sprevádzali podozrenia, musí vedeckú radu presvedčiť, že si ten najvyšší vedecký titul zaslúži. Mal by teda predložiť len kvalitné práce a medzi oponentmi by mali byť aj odborníci zo vzdialenejšieho zahraničia, nielen z Českej republiky.

Aj podľa riaditeľa Slovenskej akreditačnej agentúry Roberta Redhammera by mala inauguračná komisia a vedecká rada situáciu preveriť. „Podozrenia z plagiátorstva nikomu neprospievajú,“ komentuje Redhammer.

Profesorka Soňa Szomolányi zase hovorí, že už z princípu človek prichytený pri plagiátorstve nespĺňa etické kritéria na to, aby získal titul profesora. Dodáva však, že v krajine, kde môže byť plagiátor predsedom NR SR, sa zdá, že takýto priestupok nemusí prekážať ani vedeniu Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.

Teraz najčítanejšie