Varovanie ministerstva zdravotníctva: Dezinformácie môžu zabíjať

Oskar Dvořák je expert koalície PS/Spolu pre zdravie
Jakub Goda spolupracuje s PS/Spolu v boji proti dezinformáciám

Upozornenie: Tento text bude obsahovať viacero škaredých a morbídnych príkladov. Mrzí nás to, ale aká téma, také príbehy.

Minulý mesiac sa na jednotku intenzívnej starostlivosti brnianskej nemocnice dostal chlapec, ktorého mama odmietla očkovať proti tetanu. Bola presvedčená, že očkovanie mu spôsobí sklerózu multiplex. Doktori nepredpokladali, že chlapec nie je zaočkovaný, tak mu predpísali antibiotiká. Aj tie mu matka odmietla podať. A tak malá hrdzavá baterka v nose spôsobila vážne komplikácie. Tetanus chlapcovi navodil kŕče, únavu, problém s prijímaním potravy a s dýchaním, ktoré vyústili do chirurgického nárezu hrdla.

Jedným z najvirálnejších textov tohto roka z neslávne známeho webu badatel.net bol článok o transplantáciách, ktorý tvrdil, že „orgány vyrezávajú z tiel darcov, keď sú ešte bdelí“. Aj takéto bizarné hoaxy sa dokážu pretaviť do reálneho správania ľudí. Riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie Daniel Kuba nedávno upozorňoval, že „nedarcov pribúda, lebo na rôznych konšpiračných weboch sa množia články, ktoré darcovstvo démonizujú a ľudí zbytočne strašia“.

Existuje portál, ktorý zozbieral stovky podobných príbehov zo sveta. Dôkazy o tom, ako si ľudia vážne ublížili, dokonca zomreli po tom, čo odmietli zdravotnú starostlivosť či očkovanie a dali prednosť spirituálnej liečbe či homeopatii. Tragické príbehy majú spoločný základ – slabú informovanosť pacientov a šíriace sa dezinformácie.

Novinár Filip Struhárik si všimol, že jedným z najzdieľanejších článkov roka 2017 bol článok z webu domacaliecba.sk Rakovina nie je choroba, ale biznis, ktorý mal približne 9000 zdieľaní. Podľa nedávneho prieskumu až 60 percent Slovákov verí, že kvôli zisku farmaceutický priemysel zatajuje liek na rakovinu.

Aby sme však nezostali len pri príbehoch: v najnovšom prieskume z Veľkej Británie sa ukázalo, že až 92 percent lekárov je presvedčených, že popri klimatickej zmene sú dezinformácie a odpor voči vedeckým poznatkom jedno z najväčších rizík pre budúcu kvalitu zdravotnej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila dezinformácie o očkovaní medzi desať najväčších hrozieb pre zdravie na rok 2019.

Dezinformácie + neregulovaná alternatívna medicína = potenciálne smrteľný kokteil

Dezinformácie v spojení s konšpiračnými teóriami vyvolávajú nedôveru v systém, vo vedu a v klasické liečebné postupy. Chorý človek však potrebuje pocit, že niečo pre seba robí, že sa lieči. Tento pocit mu zabezpečí alternatívna medicína.

Onkológ Štefan Korec v minulosti opísal svoju skúsenosť s pacientom, ktorý pod vplyvnom dezinformácií odmietol liečbu rakoviny. Mohla ho zachrániť, ale namiesto toho sa pokúsil liečiť pomocou byliniek z Južnej Kórey. Keď zistil, že to nezaberá, bolo neskoro. Zomrel.

Toto je výborná staršia reportáž Českého rozhlasu, v ktorej novinár konfrontuje liečiteľa zo združenia „Slunce naděje“ po tom, ako jeho ťažko chorý klient, ktorý sa vyhýbal klasickej liečbe, umrel v krutých bolestiach.

Šarlatánski poskytovatelia takzvanej alternatívnej medicíny bežne prevádzkujú svoje služby v seriózne pôsobiacich inštitúciách. Minulý rok odvysielala Česká televízia dokument o praktikách „terapeutického centra AKTIP“. Dokument ukazuje, ako centrum manipuluje klientov, aby odmietali klasickú liečbu. Istej pacientke napríklad navrhovali liečiť rakovinu tým, že si nájde milenca.

Podľa zverejnených prieskumov využíva alternatívnu liečbu približne polovica populácie a dve tretiny ľudí aspoň raz v živote takúto liečbu vyskúšali. Boom nastal na konci dvadsiateho storočia, keďže ešte pred päťdesiatimi rokmi veril týmto metódam len zlomok populácie.

Najväčší problém s alternatívnou liečbou býva to, že vo väčšine prípadov sa nezakladá na vedeckých poznatkoch. Prieskumy zo sveta ukázali, že menej ako tretina liečiteľov vedela vymenovať aspoň jednu vedeckú štúdiu k metódam, ktoré využívajú, kým u bežných lekárov to boli viac ako dve tretiny. A ak sa aj nejaké štúdie objavia, často sa ukáže, že boli manipulované, prípadne obsahovali vážne chyby.

Využívanie alternatívnych metód nemusí byť nebezpečné samo osebe. Viacerí odborníci pripúšťajú, že alternatívna liečba môže mať pozitívne efekty, ako je napríklad zlepšenie psychického stavu, odstránenie bolesti alebo iné. Môže byť teda doplnkovým nástrojom štandardnej medicíny.

Problém nastáva vtedy, keď chorí ľudia nedôverujú overeným postupom liečby a snažia sa ju plne nahradiť neoverenými metódami, zväčša bez vedeckého základu.

Jedna z najmedializovanejších štúdií za minulý rok, štúdia z Yalovej univerzity hovorí, že pri pacientoch, ktorí používajú aj doplnkovú/alternatívnu liečbu, bola väčšia pravdepodobnosť, že odmietnu aspoň jednu zložku konvenčnej liečby.

Kombinácia hlbokej nedôvery v zdravotnícky systém s vábivou ponukou náhrady v podobe vľúdneho šarlatána, ktorý má jednoduché a bezbolestné riešenie, dokáže viesť k najhorším ľudským tragédiám. Zbytočným a odvrátiteľným.

Hádzaním viny len na ľudí, ktorí do tejto pasce spadli, si nepomôžeme. Zodpovednosť nesú aj autority a zdravotnícky systém, ktorý sa tvári, akoby sa nič nedialo. Ako keby neexistovala informačná asymetria a dôvera pacientov by mala byť automatická.

Ministerstvo zdravotníctva na tému dezinformácií: „Máme firewall“

Ako sme na tom na Slovensku? Začnime pochvalou. Nedávno mala ministerka zdravotníctva Kalavská výborný prejav v pléne Národnej rady. Reagovala v ňom na bludy o očkovaní od kotlebovcov.

Žiaľ, okrem tohto ojedinelého vystúpenia ministerky a pár čiastkových pokusoch Inštitútu zdravotnej politiky, nerobí ministerstvo zdravotníctva nič na zlepšenie informovanosti, boj proti dezinformáciám či zlepšenie komunikácie zdravotníkov. Internetom sa vo veľkom šíria nebezpečné bludy o zdraví, ktoré preukázateľne ovplyvňujú rozhodovanie ľudí, a zodpovedný rezort sa tvári, akoby to nebola téma.

Keď sme sa ministerstva zdravotníctva spýtali, ako monitoruje dezinformácie a ako proti nim bojuje, odpoveď nás zaskočila. Majú vraj nainštalované „filtrovanie spamu, firewall a bezpečné konfigurácie portov“.

Ľahostajný prístup potvrdzuje aj nedávny prieskum Globsecu. Správa konštatuje, že ministerstvo sa téme vyvracania hoaxov venuje výnimočne alebo vôbec. Podľa odpovede zástupcov ministerstva si dokonca „nemyslia, že sú na Slovensku šírené nejaké dezinformácie, ktoré spadajú pod pôsobnosť ministerstva zdravotníctva SR“.

Európska komisia Slovensko dlhodobo kritizuje za nízky dôraz na prevenciu a informovanosť občanov. Komisia nám odporúča, v kombinácii s ďalšími opatreniami, zlepšiť dostupnosť informácií o zdraví. Ministerstvo zdravotníctva to dlhodobo ignoruje. A jedno vystúpenie v parlamente na tom nič nezmení.

Riešenia existujú a ich odkladanie je hazard s našimi životmi a s naším zdravím

Nemôžeme si ďalej zatvárať oči pred tým, aký vplyv na správanie ľudí a v konečnom dôsledku aj na ich zdravie dokážu mať masívne rozšírené dezinformácie alebo nedostatok informácií. Toto sú veci, ktoré treba začať robiť čo najskôr.

Začať treba vzdelávaním. Lekári sa často sťažujú, že pacienti „nedodržiavajú liečebný režim“. Nie je však výnimočné, že pacient dostane na podpis iba informovaný súhlas. Reálne a zapamätateľné poučenie chýba.

Z nášho malého prieskumu vyplýva, že lekárske fakulty na komunikačné tréningy lekárov nedávajú dostatočný dôraz. Prvé lastovičky výučby klasických komunikačných zručností môžeme vidieť na lekárskych fakultách v Bratislave a Martine. Ide stále skôr o výnimku ako o pravidlo.

Lekárov musíme vyzbrojiť informáciami o alternatívnej liečbe, aby boli schopní odpovedať na všetky možné otázky. Prieskumy u zahraničných lekárov ukázali, že by ocenili viac informácií o alternatívnej liečbe. Aj keď ide o nepovinne voliteľný predmet, na farmaceutickej fakulte UK existuje kurz o homeopatikách, je to však málo. Príklad očkovania zas ukazuje, aké dôležité je zrozumiteľne vysvetľovať nielen benefity, ale aj možné riziká a komplikácie, čo môže vyvrátiť obavy rodičov aj tvrdenia šarlatánov.

Každý zdravotník musí chápať, že dostatok informácií a starostlivá komunikácia nie je iba liekom na dezinformácie a nepravdy. Je aj kľúčom k dôvere. K tomu, aby pacient dodržiaval liečbu. Neinformovaný pacient môže byť v rovnakom nebezpečenstve ako pacient, ktorý verí dezinformáciám.

Základy komunikácie treba podchytiť už na školách. Chceme dosiahnuť, aby komunikačné kurzy od odborníkov boli na fakultách štandardom. Pomôcť môžu práve externí odborníci zo súkromného sektora, ktorí sa špecializujú na komunikáciu s pacientom. Pri vzdelávaní lekárov môže zas pomôcť lekárska komora. Na to musia byť lekári správne motivovaní, aby nemuseli na kurzy chodiť v rámci dovolenky alebo za vlastné peniaze.

Uvoľníme lekárom ruky

Problém umocňuje aj čosi oveľa banálnejšie – dostupnosť starostlivosti. Lekári majú ambulancie často preplnené, nervozita pacientov po dlhých hodinách čakania stúpa. Nadľudským výkonom sa stáva aj schopnosť vyšetriť všetkých pacientov v čakárni aspoň s naordinovanou základnou, akútnou liečbou. Mastičkári a alternatívni liečitelia ponúkajú možnosť objednať sa na presný termín aj dostatok času vypočuť si pacienta.

Bežný Slovák či Slovenka ide k doktorovi 11-krát za rok. V rámci Európy sme s Maďarskom na prvom mieste. Mnohokrát ide o zbytočnú návštevu kvôli receptu, výmennému lístku, odneseniu správy a podobne.

Tu môže pomôcť dôkladné zavedenie elektronického zdravotníctva. Je však nutné otvoriť sa aj inováciam, ako je telemedicína, vyšetrenia a konzultácie na diaľku. V našom programe Bod zlomu navrhujeme, aby sa financovaniu a zavádzaniu inovácií do systému venoval nový Inštitút pre kvalitu a inovácie. Má nahradiť nefungujúci Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou.

Musíme zmeniť organizáciu práce zdravotníkov, aby mali viac času na komunikáciu s pacientom. Model jedna miestnosť, jeden lekár, jedna sestra je zastaralý. Trendom je viacero sestier, asistentov, miestností a iba tie najťažšie prípady putujú k lekárovi. Menší nápor na lekára znamená viac času na pacienta a lepšiu komunikáciu. A často sú to práve sestry, kto je najúčinnejší v komunikácii a vo vysvetľovaní detailov. Nehovoriac o tom, že objednanie na konkrétny termín by malo byť v 21. storočí samozrejmosťou.

Lekárov musíme motivovať k lepším výsledkom, ktoré často závisia od lepšej komunikácie. Dosiahnuť to môžeme cez platobné mechanizmy v takzvaných kvalitatívnych kontraktoch s lekármi. To znamená, že lekári nebudú finančne hodnotení len za počet vykonaných úkonov, ale aj za ich kvalitu. Budú musieť dbať o to, či bol pacient skutočne vyliečený. Samozrejme, dobre informovaný pacient, ktorý dodržiava liečebný režim, má väčšiu pravdepodobnosť úspešnosti liečby.

Nenadávajme na doktora Googla, ponúkajme lepšie informácie

Ďalším krokom na ceste k informovanému pacientovi je oficiálny, komplexný a používaný zdroj informácií o zdraví. Preto musíme Národný portál zdravia dobudovať ako zdroj informácií svetovej kvality. Je pokrytecké nadávať na doktora Googla, keď ľudí nechávame v rukách neoficiálnych článkov, diskusných fór alebo pochybných portálov. Inšpiráciu čerpáme z britského portálu.

Cieľom je, aby ľudia na Slovensku mali overený a dôveryhodný zdroj informácií o zdraví, na ktorom nájdu všetky podstatné informácie. Nikto nemá lepšie dáta, kapacity a možnosti to urobiť ako ministerstvo zdravotníctva.

Okrem toho musíme lepšie využívať moderné technológie. V Nemecku bežne používajú softvér, ktorý podľa zadanej diagnózy vytlačí informovaný súhlas. Sú v ňom uvedené všetky nežiaduce účinky, riziká a odporúčaný liečebný režim na základe najnovších štandardov. Takto sa minimalizujú chyby ľudského faktora a zvyšuje sa informovanosť oboch strán. Lekár má v takomto modernom informovanom súhlase priestor na vlastné vizualizácie. Keď ide napríklad pacient na operáciu, na nákrese ľudského tela môže presne vyznačiť, čo sa bude diať pred operáciou, počas operácie, aj po operácii.

Boj proti dezinformáciám a komunikácia ministerstva

Ministerstvo zdravotníctva sa musí premeniť na silného komunikačného hráča v online priestore. Musí mať prehľad o tom, čo sa internetom šíri, čomu ľudia veria a aké dezinformácie ohrozujú zdravie občanov. Tlačové správy písané úradníckym jazykom a reaktívne odpovedanie tlačového odboru na novinárske otázky nestačia. Na ministerstve musí existovať tím ľudí, ktorí majú na starosti monitorovanie, analyzovanie a prípadné reagovanie na dezinformácie o zdraví.

Komunikácia by nemala byť len reaktívna. Mala by vychádzať z dlhodobej a premyslenej stratégie toho, čo chce štát ľuďom hovoriť a ako si chce získavať ich dôveru. Tento prístup môžu dopĺňať väčšie informačné kampane pri témach, ktoré dlhodobo vážne ohrozujú  zdravie ľudí.

Dôvera ľudí v medicínu a v zdravotnícky systém nie je ani automatická, ani nepadá z neba. Je ohrozená denným prílevom správ, dezinformácií a emócií prúdiacich zo všetkých strán. Dôvera je kľúčom k spolupracujúcim a zdravým občanom. O túto dôveru sa musia štátne autority uchádzať a bojovať o ňu zo všetkých síl.

Náš program Bod zlomu, ktorý okrem programu pre zdravie obsahuje aj plán na boj proti dezinformáciám, si môžete prečítať tu.