Odvrátená strana kreativity: tvoriví ľudia viac podvádzajú

Kreatívnejší ľudia viac podvádzajú, zrejme pre svoju zvýšenú schopnosť tvorivo ospravedlniť svoje morálne prečiny.

Vyplýva to zo štúdie, ktorú v roku 2012 vydala Francesca Ginová z Harvardu a Dan Ariely z Duke University v magazíne Journal of Personality and Social Psychology. Na článok pred pár dňami upozornil český behaviorálny ekonóm Petr Houdek v časopise Finmag.

Kreativita je schopnosť prichádzať s novými riešeniami problémov. Meria sa napríklad úlohou so sviečkou, ktorú v roku 1945 vymyslel psychológ Karl Duncker. V čom spočíva? Účastníkom sa ukáže obrázok so stolom, na ktorom sú položené viaceré predmety: krabica plná klinčekov, sviečka a zápalky. Ľudia majú tri minúty na to, aby pripevnili sviečku na stenu a zapálili ju tak, aby vosk nestekal na dlážku ani na stôl.

Ako úlohu vyriešiť? Správnym riešením je vyprázdniť krabičku na klinčeky, pripináčikmi ju pripevniť na stenu a sviečku zapáliť v nej, aby slúžila ako svojho druhu svietnik. „Správne riešenie tejto úlohy je meradlom kreativity, lebo zahŕňa schopnosť vidieť predmety v netypických funkciách,“ píše Ginová a Ariely v štúdii.

Drobné prehrešky

Viaceré experimenty z minulosti ukázali, že keď majú ľudia príležitosť správať sa nemorálne, obyčajne ju využijú, no iba do takej miery, aby sa prehrešok dal ospravedlniť a oni si o sebe mohli naďalej myslieť, že sú dobrí ľudia.

„Často podvádzame, ale len do určitej miery, aby sme sa ráno vedeli pozrieť do zrkadla, že áno, som dobrý človek. Je v nás silná motivácia vidieť svet tak, ako ho chceme vidieť. Idete do reštaurácie, zabudnú vám niečo započítať, ale neupozorníte ich na to, lebo si to zaonačíte tak, že netreba, veď minule vás ošklbali, alebo si poviete, že keď prídete nabudúce, pripomeniete im to. Ale prejde 15 minút a už zabudnete na to, že ste boli nepoctiví,“ povedal minulý rok v rozhovore pre Denník N behaviorálny ekonóm Dan Ariely, spoluautor štúdie.

Ak je prehrešok drobný, ťažíme z neho, lebo sa napríklad obohatíme, no vieme so sebou žiť a svoj skutok dokážeme pred sebou ospravedlniť.

Rozum ako zaujatý obhajca intuícií

To, že rozum funguje v etických dilemách ako zaujatý obhajca určený na ospravedlnenie našich predstáv a skutkov – akokoľvek zvláštnych, nemorálnych či šialených – sa mnohokrát testovalo.

V klasickom experimente z roku 1979 si účastníci mali vybrať medzi dvomi izbami, kde mohli sledovať film buď so zdravým, alebo s postihnutým človekom. Ak sa v oboch miestnostiach premietali rovnaké filmy, ľudia si vo väčšej miere vyberali tú s postihnutým človekom. Mohli tak budiť dojem, že „sú starostliví“ a na druhých im záleží.

No v prípade, že sa v miestnostiach premietali odlišné filmy, väčšina účastníkov sa postihnutému človeku vyhla. Prečo? Svoje rozhodnutie mohli veľmi ľahko zviesť na filmové preferencie, ktorými post hoc (dodatočne) ospravedlnili pôvodné prianie vyhnúť sa postihnutému človeku.

V novšom experimente z roku 2008 sa psychologička Simone Schnallová z Cambridgeskej univerzity a jej kolegovia pýtali náhodných okoloidúcich v areáli Stanfordovej univerzity na ich názory na etické dilemy, napríklad na sex medzi bratrancom a sesternicou. Ľudí rozdelili do viacerých skupín podľa toho, či ich vystavili žiadnej, malej alebo veľkej dávke zápachu, ktorý pripomínal flatus.

Ukázalo sa, že ľudia, ktorých zasiahla najväčšia dávka zápachu, prežívali najviac hnusu či znechutenia, a uvedené správanie medzi príbuznými najviac odsudzovali.

Autori interpretujú zistenia tak, že morálne hodnotenie bolo výsledkom intuície, ktorú formovala navodená emócia hnusu. Aká bola rola rozumu? Ten využili účastníci iba na to, aby nadobudnutú intuíciu dodatočne ospravedlnili. Rozum tak neplnil úlohu nezaujatého sudcu, ktorý starostlivo zvažuje všetky dostupné argumenty posudzovanej dilemy, ale zaujatého obhajcu s úlohou vyznať sa v našich pocitoch a intuíciách a nájsť pre ne (ľubovoľné) vysvetlenie.

Odvrátená strana kreativity

Ako to celé súvisí s kreativitou? Podľa Ginovej a Arielyho vynikajú kreatívni ľudia v schopnosti nachádzať tvorivé vysvetlenia pre svoje činy, čo by mohlo zvyšovať výskyt nemorálneho správania. Povedané inak – tvoriví ľudia sa môžu vo zvýšenej miere dopúšťať prehreškov preto, lebo disponujú zvýšenou schopnosťou, ako ich pred sebou a pred druhými obhájiť.

Aby túto hypotézu autori štúdie overili, spravili niekoľko experimentov, v ktorých ľudí motivovali k neetickému správaniu finančným ziskom.

Vedci merali kreativitu a inteligenciu účastníkov a kreativitu vzbudzovali pripomienkami slov ako originálny, nekonvenčný, bystrý či vynaliezavý.

V jednom z experimentov ukázali účastníkom štvorec rozdelený na dva trojuholníky uhlopriečkou. V štvorci bolo 20 červených bodiek a ľudia mali určiť, či ich je viac v ľavej alebo pravej časti.

Hra mala 200 kôl a zhruba v polovici prípadov sa z rýchleho pohľadu nedala určiť správna odpoveď. Autori štúdie však spojili odpoveď, že viac bodiek je vpravo, s väčšou finančnou odmenou.

Ako sa ukázalo, tvorivejší ľudia uvádzali štatisticky viac odpovedí, ktoré im zarobili väčší obnos.

Štúdia nenašla „žiadne spojenie medzi inteligenciou a nepoctivosťou“, zato zistila, že „vysoko kreatívni ľudia sa vo väčšej miere správali nepoctivo“. Bolo to „pre ich zvýšenú schopnosť ospravedlniť svoje nepoctivé správanie,“ uvádza dvojica autorov v štúdii. Podľa vedcov má teda kreativita aj „odvrátenú stranu“, čo dali aj do názvu článku.

Nevýhodou štúdie je obmedzený počet účastníkov, americká vysokoškolská vzorka (nie dostatočne reprezentatívna) a limitovaný kontext, v ktorom sa výskum robil.

Nepoctivci v kreatívnejších firmách

Český behaviorálny ekonóm Houdek vo svojom článku pre Finmag upozorňuje na štúdiu, ktorá preniesla výskum kreativity a nečestného správania z laboratória do reálneho sveta.

Pred dvomi rokmi vydali William Grieser a jeho kolegovia článok o úniku dát z AshleyMadison.com, webovej zoznamky zameranej na mimomanželské pomery. Autori zistili, že záletníci boli vo zvýšenej miere zamestnancami firiem, ktoré boli vyšetrované pre finančné podvody a podozrenia z korupcie. Ako píše Houdek, tieto „nepoctivé firmy“ boli kreatívnejšie – vyznačovali sa vyššou inovatívnosťou či vyšším počtom patentov.

Český vedec k tomu pre magazín Finmag dodáva: „Neformálna kultúra nových startupových firiem bez pevne daných procesov, hierarchie a byrokracie môže priťahovať kreatívnych ľudí. Absencia pravidiel zároveň uvoľňuje priestor pre nepoctivé správanie. Niektoré firmy môžu pri najímaní zamestnancov či povýšení manažérov uprednostňovať kreativitu a (nezámerne) neklásť taký dôraz na morálnu integritu a ďalšie charakteristiky, čím nevedomky prispievajú k vzniku aj neetickej kultúry.“

Dostupné z: doi: 10.1037/a0026406