Denník N

Pred 35 rokmi v Poľsku štátna tajná služba zavraždila nepohodlného kňaza Jerzyho Popiełuszka

Jerzy Popiełuszko. Foto - Wikimedia
Jerzy Popiełuszko. Foto – Wikimedia

Už v decembri 1982 mu hodili do bytu výbušninu a bolo len otázkou šťastia, že sa mu nič nestalo.

Autor je publicista

Keď roku 1980 zamestnanci varšavskej oceliarne vstúpili do štrajku, aby podporili požiadavky štrajkujúcich robotníkov gdanských lodeníc, prišiel medzi nich mladý kňaz Jerzy Popiełuszko. Postavil sa na stranu štrajkujúcich a zakrátko sa stal poprednou osobnosťou a morálnou autoritou v odpore proti totalitnému režimu.

Pre režim začal byť mimoriadne nepohodlný najmä po tom, ako v januári 1982 začal pravidelne každý mesiac slúžiť takzvané bohoslužby za vlasť. Navštevovalo ich čoraz viac ľudí nielen z Varšavy, ale aj z iných miest. Známi poľskí herci čítali texty poľských básnikov a spisovateľov. Zakrátko mali tieto bohoslužby vo varšavskej štvrti Zoliborz celospoločenský význam.

V príhovoroch Popiełuszko odsudzoval cenzúru, násilie a klamstvá režimu, hovoril o spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti, požadoval slobodu, kritizoval perzekúcie kritikov režimu a vyjadroval podporu hnutiu Solidarita. Raz požiadal o tri minúty ticha na počesť všetkých zatknutých.

„Naše želanie šťastnej budúcnosti našich detí nech je hlasným výkrikom, ktorým požadujeme slobodu v našej krajine,“ prehlásil v jednom príhovore Popiełuszko. Povzbudzoval ľudí, aby prekonali strach, nemlčali a nepodriaďovali sa „vláde lži“, aby nepredstierali, že jej veria, ale aby ju demaskovali a „dennodenne proti nej protestovali“. Bol presvedčený, že „sloboda ducha a vernosť pravde skôr či neskôr prinesú aj vonkajšiu, politickú slobodu“.

V decembri 1982 mu hodili do bytu výbušninu a bolo len otázkou šťastia, že sa mu nič nestalo. Robotníci varšavskej oceliarne si potom medzi sebou rozdelili služby a vo dne v noci strážili jeho dom. Keď niekam šiel, vždy ho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie