Slováci objavili v Egypte hroby, studňu či cestu. Mŕtvy dostal v záhrobí pole, aby sa staral o obživu, vraví egyptológ
Slovenskí vedci skúmajú v Tell el-Retábí už jedenásť sezón a z ostatnej šesťtýždňovej expedície sa vrátili v septembri.
Slovenskí vedci objavili v Tell el-Retábí v severovýchodnej časti Egypta sedem hrobov z Druhého prechodného obdobia staroegyptských dejín (17. až 16. storočie pred Kristom).
Kostry boli v skrčenej polohe a väčšinou patrili deťom. „Na pohrebisku vidíme kontinuitu od Druhého prechodného obdobia, keď lokalite vládli Hyksósi, až do začiatku Novej ríše,“ povedal pre Denník N egyptológ Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.
Nová ríša trvala od 16. do 11. storočia pred Kristom a tvorila ju 18. až 20. dynastia.
Klapačky mali aj magický význam
Slovenskí vedci skúmajú v Tell el-Retábí už jedenásť sezón a z ostatnej šesťtýždňovej expedície sa vrátili v septembri.
V hroboch našli aj klapačky, ktoré patria medzi najstaršie rytmické nástroje v starom Egypte. Vyrábali sa zo sloních klov či hroších tesákov.
Pripisoval sa im však aj magický význam, ktorý súvisel s bohyňou Hathor („pani oblohy“ či „pani hviezd“). Najmä v Strednej až Novej ríši ich používali v hudbe, pri pohreboch aj rituáloch.
Predstavy o záhrobí
Hudec pre Denník N vysvetlil, že pred zhruba 3500 rokmi v období Novej ríše boli náboženské predstavy miestnych obyvateľov s najväčšou pravdepodobnosťou zmesou
