Denník N

Tvrdé tresty pre Kataláncov sú neeurópske

La Diada v roku 2018. Foto – TASR/AP
La Diada v roku 2018. Foto – TASR/AP

Dlhé tresty odňatia slobody pre separatistov sú pripomienkou, že nezávislosť súdnictva nie je témou len na východe Európy.

Tresty od deväť do trinásť rokov, ktoré udelil španielsky najvyšší súd bojovníkom za katalánsku nezávislosť, otvára otázku, či má Španielsko problém s právom a poriadkom, ktorý by mal Európsku úniu znepokojovať tým spôsobom, ako ju znepokojujú priestupky Poľska a Maďarska. Len málo iných demokracií posiela ľudí do väzenia na taký dlhý čas za niečo, čo nie je v zásade nič viac ako extrémny prejav.

Len sen o nezávislosti

Katalánci v reakcii na to opäť vyšli do barcelonských ulíc a požadovali slobodu pre Oriola Junquerasa a jeho bývalých úradníkov, ktorí mali prsty v nelegálnom referende o odtrhnutí a v neúspešnej deklarácii nezávislosti z roku 2017. Dnes majú legitímnejší dôvod, než keby trvali na jednostrannej secesii. Tvrdosť trestu je totiž zjavne neeurópska.

Najvyšší súd rozhodol, že neobviní Kataláncov zo vzbury, čo by im vynieslo až 30 rokov vo väzení. Vysvetlil, že separatistickí lídri sa neuchýlili k zámernému násiliu, aby dosiahli svoj cieľ, teda nezávislosť Katalánska od Španielska. Ani sa nepokúsili o prevzatie moci v kľúčových inštitúciách. „Štát si celý čas udržiaval kontrolu nad vojskom, políciou, súdnou mocou a dokonca aj nad sociálnymi záležitosťami,“ stojí v oficiálnom zdôvodnení súdu. „Tento fakt robí z každého pokusu o nezávislosť len číry sen. Obvinení si to vždy uvedomovali.“

V októbri 2017 som bol v Barcelone. Bolo nemožné nevšímať si nenásilný charakter činnosti secesionistov. Všetko, čo urobili, bol pokus demonštrovať, že väčšina zvolených katalánskych poslancov je za nezávislosť a že verejná podpora nezávislého Katalánska je vysoká. Výskumný inštitút katalánskej vlády nameral, že v ten mesiac to bolo 48,7 percenta, kým odpor k nezávislosti bol 43,6 percenta. Nešlo ani o prevrat, ani o revolúciu. Keď vtedajší španielsky premiér Mariano Rajoy vyhlásil priamu vládu Madridu v Katalánsku, lídri separatistov nekládli žiadny odpor.

My vám to ukážeme

Španielom spôsob, ako zrušiť obvinenie zo vzbury, už dávnejšie ukázali iné európske súdy. Po tom, ako zlyhal pokus o nezávislosť, bývalý katalánsky regionálny prezident Carles Puigdemont utiekol do Belgicka. Keď Španielsko požiadalo o jeho vydanie na základe obvinenia zo vzbury, belgický sudca odložil svoje rozhodnutie, požiadal o viaceré spresnenia a vyjadril pochybnosť o tom, či by sa k Puigdemontovi po vydaní správali spravodlivo. Španielsko napokon európsky zatykač, ktorý vydalo, stiahlo.

V roku 2018 Puigdemonta vypočúvali v Nemecku, kde ho zadržali na základe španielskej žiadosti, keď prechádzal cez túto krajinu. Najvyšší krajinský súd v Šlesvicku-Holštajnsku rozhodol, že Puigdemonta nemožno vydať na základe obvinenia zo vzbury, pretože nebol žiadnym „intelektuálnym lídrom“ násilných skutkov. Nemecký súd konštatoval, že Puigdemonta možno vydať len v prípade, keby zneužíval verejné fondy, ktoré boli použité na konanie referenda o nezávislosti. Španielsko ho však pre toto relatívne ľahké obvinenie nechcelo a Puigdemont sa vrátil do Belgicka. Nakoniec boli separatistickí lídri obvinení aj zo zneužitia verejných financií, čo mali urobiť „s cieľom spáchať hlavný zločin poburovania“.

Hlavne nepoburovať

Tým hlavným previnením bolo, slovami španielskeho najvyššieho súdu, že „viedli občianstvo k búrlivému povstaniu, ktoré, navyše, bráni uplatňovaniu práva a dodržiavaniu súdnych rozhodnutí“. No i tak nie je jasné, akým spôsobom sa „povstanie“ v Katalánsku v októbri 2017 líšilo od série iných veľkých zhromaždení.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie