Slovákom na neznášanlivosť stačí, že človek inak vyzerá

Organizujete aktivity pre utečencov, ktorí sa tu rozhodli žiť. Majú problém s tým, aby ich Slováci prijali?

Máme skúsenosť s migrantmi vo všeobecnosti, nielen s utečencami. Postoj Slovákov závisí do veľkej miery aj od toho, kde sa tento človek nachádza. Tretina cudzincov žije v bratislavskom kraji. Tí sa stretávajú s predsudkami menej ako tí, čo žijú v menších mestách.

Ako sa tie predsudky prejavujú?

Je to všeobecná nedôvera, niekto na ulici im povie, aby išli domov, v električke si preto, že majú tmavšiu farbu pleti, napríklad niekto odsadne. V zamestnaní a vo všeobecnosti v situáciách, kde má väčšinové obyvateľstvo možnosti osobne ich spoznať, sa s predsudkami stretávajú menej.

Je to hlavne o farbe pleti?

Z toho, čo o tom vieme, vychádza, že to tak je – sú to iní ľudia, inak vyzerajú. Väčšinová populácia nerozlišuje, či je to človek, ktorý tu dostal azyl, alebo či pracuje. Ide o to, že vyzerá inak.

Prečo sa teraz podľa vás vyplavilo toľko neznášanlivosti voči utečencom?

Celá problematika je veľmi komplikovaná, ale vo verejnom diskurze sa veľmi zjednodušuje. Ľudia, ktorí teraz prichádzajú cez Stredomorie a spôsobujú tlak na Grécko a Taliansko, netvoria homogénnu skupinu. Ľudia nevedia, čo čakať, a obávajú sa neznámeho. Keď sme pred piatimi rokmi robili výskum a skúmali vo všeobecnosti postoje obyvateľov voči cudzincom, tak nám vychádzalo, že Slováci sú z celej skupiny cudzincov najviac naklonení práve azylantom. Výhrady mali skôr k ekonomickým migrantom.

O tých, čo im išlo o život, sme sa chceli postarať?

Presne tak. Medzi najčastejšími dôvodmi opýtaní uvádzali, že aj my, keď sme utekali z Československa, tak nám v zahraničí pomohli a aj my by sme mali teraz pomáhať. V súčasnej situácii je veľmi ťažké vyhodnotiť, aké je nastavenie slovenskej verejnosti voči utečencom, pretože internetové diskusie nemožno považovať za smerodajné.

Prečítajte si

Utečenci, Európa a Slovensko: otázky a odpovede

Je v poriadku, keď minister vnútra povie, že nie je šanca rozlíšiť teroristov a utečencov?

K tomu sa neviem vyjadriť, nepoznám kontext výroku ministra.

A dá sa rozlíšiť utečenec od teroristu?

Každý žiadateľ o azyl je podrobený pohovorom, ktoré skúmajú jeho individuálnu situáciu a hrozbu v krajine pôvodu. Súčasťou procedúry je aj bezpečnostné hľadisko. Keď je nápor utečencov veľký, celý proces trvá dlhšie. Hrozba terorizmu sa asi nikdy nedá celkom vylúčiť. Ale to platí napríklad aj v prípade turistov a napokon aj väčšinového obyvateľstva.

Minister ešte povedal: „On nepovie meno, nepovie nič. Neviete, kto to je. Povie napríklad, že má 20 rokov, a má pritom 40. Môže byť desať rokov najkrajší na svete a po desiatich rokoch budeme všetci prekvapení. To sú gigantické riziká.“ Je to tak?

Stáva sa, že sa migranti tvária, že sú maloletí, aj keď výhody postavenia maloletého sú často len zdanlivé. Stretávame sa s tým, že ich tak „poučia“ prevádzači. A pokiaľ ide o to, čo sa napokon „vykľuje“ z azylanta alebo migranta, áno, aj my sme často prekvapení, ale skôr pozitívne. My sami využívame služby skvelých tlmočníkov, ktorí sú na Slovensku azylantmi. Poznáme aj mnohých lekárov, novinárov a podobne.

Máte skúsenosť, že by sa z týchto ľudí vykľul terorista?

Zatiaľ nie, je to všetko teória. Keď sa pozriete na štatistiky teroristických útokov v Európe, tak v drvivej väčšine to boli ľudia, ktorí možno mali migrantské pozadie, ale narodili sa v Európe.

Vyjadrujú sa politici v Európe podobne?

Ako ktorí. Sú v Európe politici, ktorí sa vyjadrujú ešte radikálnejšie.

Niektorí sa obávajú utečencov aj z dôvodu, že prinesú choroby. Je táto obava oprávnená?

Každý, kto požiada o azyl, je minimálne na tridsať dní umiestnený do karantény a skúma sa jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o cudzincov vo všeobecnosti, každý občan krajiny mimo EÚ na nejakom type pobytu musí do tridsiatich dní od udelenia povolenia na pobyt absolvovať lekársku prehliadku, ktorá je presne stanovená podľa toho, z akej krajiny prišiel. Musí si ju zaplatiť a priniesť výsledky na cudzineckú políciu, inak mu môže byť pobyt odňatý.

Existuje spôsob, ako určiť totožnosť človeka, ktorý pri sebe nemá žiadne doklady?

Ak človek tvrdí, že je z nejakej krajiny, a nemá to ako dokázať, väčšina krajín má systém pohovorov na svojich konzulátoch, ktorými vie jeho pôvod potvrdiť alebo vyvrátiť. Ale ak sa človek rozhodne to zatajiť, nedá sa to dokázať.

Ako sa takejto osobe vystavujú doklady?

Ak ešte nebol nikdy na území Schengenu, nikdy mu neboli odobraté odtlačky prstov a jeho totožnosť nebola stanovená, doklady sa mu vydajú na základe toho, čo povie. Takíto ľudia dostanú na území Slovenska tolerovaný pobyt, pretože nie je možné vrátiť ich do krajiny pôvodu.

Je takýchto ľudí veľa?

Pokiaľ viem, tak nie.

Dlhodobý problém s cudzineckou políciou je, že jej pracovníci nevedia po anglicky. Máte podobnú skúsenosť?

Áno, klienti sa nám sťažujú, že na úradoch práce a na cudzineckej polícii nevedia po anglicky. Vieme, že na tom pracujú a že napríklad v Bratislave na Hrobákovej ulici sa snažia mať na každej zmene vždy aspoň jednu osobu, ktorá hovorí svetovým cudzím jazykom. Za posledný rok a pol už trochu tieto sťažnosti ustupujú, ale stále sa s tým naši klienti stretávajú. Úradníci nemajú povinnosť hovoriť po anglicky, ale bolo by to lepšie.

Má Slovensko kapacitu, aby prijalo 785 utečencov?

Som presvedčená, že áno. Na území Slovenska sa už v minulosti ocitlo oveľa viac utečencov, ktorí tu žiadali o azyl. Napriek tomu, že kapacity boli radikálne znížené, už aj teraz by sme ich mohli prijať, dokonca všetkých naraz, hoci naraz neprídu. Slovensko je pripravené aj operatívne veľmi rýchlo vybudovať utečenecký tábor. V kapacite problém nie je.

Je už Slovensko pre utečencov príťažlivá krajina alebo je to stále tak, že chcú ísť ďalej na západ?

Pokiaľ ide o žiadateľov o azyl, tak to nevyzerá, že by Slovensko bolo príťažlivejšie. Aj tí, čo ho dostanú, sa často rozhodnú, že sa presťahujú inam. Pokiaľ ide všeobecne o cudzincov, ktorí sa tu rozhodnú žiť, študovať a majú tu nejaký typ pobytu, ich počet pomaly narastá.