Denník N

Nech už si o brexite myslíte čokoľvek, mali by ste chcieť, aby Európa podporila zákonný a demokratický proces

Boris Johnson reční na zasadnutí parlamentu, počas ktorého prišla jeho vláda o väčšinu. Foto – TASR/AP
Boris Johnson reční na zasadnutí parlamentu, počas ktorého prišla jeho vláda o väčšinu. Foto – TASR/AP

Na európskom kontinente mám veľa priateľov, ktorí kedysi sympatizovali s druhým referendom, no dnes si myslia, že Európskej únii bude bez nás lepšie.

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Je isté, že z brexitu už každý blázni. My Briti sme dlžní všetkým svojim európskym priateľom úprimné ospravedlnenie, fľašu whisky a lístky na Hamleta v podaní Kráľovskej shakespearovskej spoločnosti. Pre Britániu je dnes Hamlet, večne uvažujúci, či má brexit byť alebo nebyť, príznačnou postavou. Preto úplne rozumiem, prečo sa nás chcú Európania, ako napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, už zbaviť. Je to preto, aby mohli presadzovať dôležitú a ambicióznu agendu pre celú Európsku úniu.

No napriek tomu zostáva na Európe (pretože je to v jej osvietenom a dlhodobom záujme), aby tie kilometre navyše prešla ona. Konkrétne to znamená, že ak britský parlament tento týždeň opäť neschváli dohodu, ktorú vyrokoval Boris Johnson, Európska únia by mala Britom ponúknuť odklad, ako o to vo svojom liste (hoci ho detinsky nepodpísal) formálne požiadal britský premiér prezidenta Európskej rady Donalda Tuska.

EÚ už ustúpila

Vo svojom článku ponúkam štyri argumenty dôležité z pohľadu Európskej únie, ako aj z pohľadu Európy ako celku. Po prvé, brexit bez akejkoľvek dohody by mal nedozerné následky na Írsko a iné časti Európy, ktoré sú geograficky blízke Spojenému kráľovstvu. Dodatok, ktorý navrhol nezávislý konzervatívec Oliver Letwin a ktorý v sobotu prešiel parlamentom, bol zamýšľaný predovšetkým tak, aby zabránil odchodu bez dohody. Samotný poslanec povedal, že bude hlasovať za Johnsonovu dohodu, ak príde do parlamentu v korektnej právnej forme a bude sa o nej môcť bez problémov rokovať.

Po druhé, je tu otázka, čia je to vina. Z uniknutého dokumentu vieme, že Johnsonov tím tvrdých brexiterov bol pripravený hodiť akúkoľvek vinu na „bláznivú“ neústupnosť Bruselu. Ak by však bol Macron ochotný uzavrieť s Johnsonom nesvätú alianciu, aby vytlačil Britániu z dverí do 31. októbra, potom by moje brexitové argumenty – nové referendum, zotrvanie v Únii a reforma – neplatili a časť viny by skutočne ležala na európskych partneroch. V tomto momente však EÚ zastáva úplne správnu pozíciu: ukázala dostatočnú pevnosť v otázke obrany záujmov Írska a jednotného trhu, ale tiež dostatočnú flexibilitu, ktorá jej umožní ľahko odraziť akékoľvek obvinenia z toho, že účelom údajnej „versaillskej“ dohody je potrestať Britániu. Európska únia napríklad prekročila svoje vlastné červené čiary, znovu otvorila dohodu, aby umožnila nový kompromis. Je dôležité, aby EÚ stála v tejto výhodnej pozícii.

Nech bude akokoľvek, bude zle

Po tretie, z dlhodobého hľadiska by pre Európu bolo lepšie, ak by Británia zostala v Európskej únii. Brexit nemá žiadne dobré riešenie, ale najmenej zlý spôsob, akým sa Británia môže pohnúť dopredu, je druhé referendum o zotrvaní v Európskej únii. A najlepší spôsob, akým sa to dá dosiahnuť, je, aby parlament rozhodol o tom, aby Johnsonovu dohodu v referende posúdili voliči. Britská verejnosť by dostala jasnú otázku: Chcete, aby Británia opustila Európsku úniu za podmienok vyrokovaných vládou, alebo chcete zostať v Európskej únii? Teda byť alebo nebyť?

Pretože vláde dominujú tvrdí brexiteri a pretože v novej dohode ide v podstate o tvrdý brexit pre Anglicko, Wales a Škótsko a omnoho mäkšiu verziu pre Severné Írsko, voliči túžiaci po zotrvaní by sa mohli sťažovať na to, že im ponúkli iba voľbu medzi „brexitom len podľa mena“ a zotrvaním v EÚ. V sobotu sa pred parlamentom zišli davy ľudí, aby vyjadrili svoju podporu takémuto ľudovému hlasovaniu. Dokonca ešte dôležitejšie ako títo aktivisti sú výskumy verejnej mienky, ktoré teraz neustále ukazujú, že väčšina obyvateľstva je za zotrvanie v Európskej únii. Aké absurdné by bolo, ak by malo Spojené kráľovstvo opustiť Európsku úniu v mene rešpektu k „vôli ľudu“ práve v tom momente, keď sa vôľa ľudu zmenila!

Na európskom kontinente mám veľa priateľov, ktorí kedysi sympatizovali s druhým referendom, no dnes si myslia, že Európskej únii bude bez nás lepšie. Nebudem tu opakovať všetky strategické argumenty, prečo by z dlhodobého hľadiska bolo Európskej únii s Britániou pod jednou strechou lepšie. Ak teraz Británia odíde, ďalších päť rokov zaberie vytvorenie nového ekonomického vzťahu s Európskou úniou. Bude tu aj otázka, či Škótsko opustí Spojené kráľovstvo. Potom by bolo potrebných ďalších päť rokov, aby sa nové vzťahy uviedli do praxe. Za ten čas sa vzťahy EÚ a toho, čo zostane zo Spojeného kráľovstva, iste „rozvoľnia“ ešte viac.

Británia na tom bude ekonomicky horšie, než by mohla byť, ale pravdepodobne nie tak zle, aby sa tvrdohlaví anglickí voliči rýchlo rozhodli stiahnuť chvost. Ak brexit zasiahne Britániu veľmi tvrdo, bude to celkom iste znamenať nešťastné a mrzuté vzťahy s kontinentom, čo negatívne ovplyvní životne dôležitú spoluprácu v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Ak napriek všetkému nebude mať brexit také zlé následky, potom nacionalistickí populisti ako maďarský premiér Viktor Orbán, líder talianskej Ligy Matteo Salvini či francúzska nacionalistka Marine le Penová začnú rozprávať o tom, že chcú mať to isté. Nech bude tak či tak, pre Európsku úniu to bude zlé.

Najlepšie zákonne a demokraticky

Dokonca aj keď neprijímate túto časť mojej analýzy, mám ešte štvrtý argument. V tejto chvíli je Európa poslednou nádejou pre Západ založený na hodnotách, pre skupinu krajín, ktoré si vážia demokraciu a vládu práva. Rozpad liberálnej demokracie v niektorých členských štátoch Európskej únie, ako je napríklad Maďarsko, je popri novom vedení európskych inštitúcií, novom europarlamente a novom sedemročnom rozpočte jednou z najdôležitejších tém ďalšej kapitoly histórie EÚ. Jedným z prvých lídrov európskych krajín, ktorí sa zhromaždili, aby gratulovali Johnsonovi po tom, čo Európska rada podporila dohodu, bol maďarský premiér, ktorý je niečo ako Johnsonov brat. Johnsonov manéver, keď do Bruselu poslal nepodpísaný a prefotený oficiálny list žiadajúci o odklad spolu s podpísaným listom vyzývajúcim Európsku úniu na odmietnutie tejto žiadosti, ukazuje, ako britský premiér pohŕda zákonom, ktorý prijal suverénny britský parlament. Hoci ho jeho právnici pravdepodobne uistili, že toto správanie neporuší literu zákona, ducha zákona to určite porušilo.

Našťastie, brzdy a protiváhy britskej liberálnej demokracie stále fungujú. V úžasnom silnom verdikte najvyšší súd skonštatoval, že Johnson pri svojej snahe odročiť parlament o päť týždňov konal nezákonne. A v sobotu demokraticky zvolený parlament opäť raz prevzal kontrolu nad exekutívou, ktorá ho šikanovala, a zaistil, že narýchlo spichnutá dohoda, ktorá bude mať pre Britániu i Európu epochálne dôsledky, prejde riadnym rokovaním. Či už sa to nakoniec skončí druhým referendom, ako dúfam, alebo parlamentnými voľbami, ktoré sa zdajú pravdepodobnejšie, alebo parlament nakoniec tesne podporí Johnsonovu dohodu, z čoho mi bude smutno, ale prijímam to, pôjde o zákonný a demokratický proces. A zákonný a demokraticky proces je niečo, čo by mala Európa podporovať vždy, dokonca aj keď to bude trvať o trochu dlhšie.

Brexit

Teraz najčítanejšie